Akciové indexy – čo to je a ako sa tvoria

Akcie indexy, zložité a zároveň fascinujúce nástroje vo svete svete finančných trhov, sa stávajú kľúčovým nástrojom pre investorov a analytikov pri sledovaní vývoja kapitálových trhov. Čo však presne označuje pojem „akciový index“ a akú úlohu zohráva v dynamike svetových ekonomík?

Indexy, hoci sa javia ako abstraktné koncepty, majú hlboký dosah do každodenného fungovania ekonomík a sú jedným z najdôležitejších meradiel hospodárskeho úspechu. No aký je účel týchto indexov a aké informácie poskytujú investorom?

Čo sú akciové indexy?

Na svetových burzách sa dennodenne obchoduje s tisíckami rôznych akcií. Ak niekoho zaujíma sledovanie konkrétnej časti trhu, zhluk akcií je možné zoskupiť do jedného celku a vyjadriť ich hodnotu jedným číslom – vytvorením akciového indexu.

Prakticky to znamená, že ak sa investor zaujíma napríklad o celkový vývoj trhu v určitej krajine, akciový index mu poskytne pohľad na tento trh ako celok. To však neznamená, že všetky indexy sú rovnaké. Každý index je vytvorený podľa konkrétnych pravidiel a kritérií, ktoré môžu ovplyvniť jeho význam a interpretáciu.

Čo tvorí akciový index?

Akciový index je štatistická veličina, ktorá zrkadlí zmenu hodnoty portfólia kúpy akcií reprezentujúcich časť celkového akciového trhu. Vzhľadom na svoju dôležitosť sú indexy veľmi dôležitými ukazovateľmi pre investorov a finančných analytikov. Indexy poskytujú informácie o smerovaní trhov, čo je kľúčové pre správne investičné rozhodnutia.

Existuje viacero spôsobov, ako sa indexy zostavujú, čo ovplyvňuje ich význam a použiteľnosť. Základom tvorby indexu je:

• výber spoločností
• relatívna váha v indexe
• spôsob výpočtu
• periodické obnovovanie zloženia indexu

Indexy sú zostavované rôznymi metódami a pre rôzne účely. Niektoré indexy sledujú vývoj najväčších spoločností v krajine alebo na svete (tzv. trhové indexy), zatiaľ čo iné sa špecializujú na určitý sektor (napríklad technológie, energetika), región alebo investičnú stratégiu.

Každý typ indexu poskytuje špecifické informácie, ktoré môžu byť dôležité pre rôznych investorov. Preto je kľúčové porozumieť základným princípom tvorby a významu rôznych typov akciových indexov.

Čo je index?

Akciový index teda predstavuje základný nástroj sledovania vývoja trhu a jeho výkonnosti. Je to štatistická veličina, ktorá meria zmeny v hodnote portfólia akcií zahrnutých do indexu, čím poskytuje investorom a finančným profesionálom dôležité informácie o stave trhu.

Investori sledujú vývoj indexov, pretože im umožňujú získať prehľad o tom, ako sa trh vyvíja a akým smerom sa uberá. Manažéri fondov často porovnávajú výkonnosť svojich portfólií s vývojom rôznych indexov, aby zistili, ako dobre sa im darí v porovnaní s trhom ako celkom.

Základné spôsoby tvorby indexov

• Trhová kapitalizácia: Tento spôsob tvorby indexov zohľadňuje trhovú kapitalizáciu jednotlivých spoločností, čo je ich aktuálna trhová hodnota. Väčšie spoločnosti majú vo väčšine prípadov vyššiu váhu v indexe, pretože ich vplyv na trh je väčší. Trhová kapitalizácia sa určuje ako súčin počtu obchodovaných akcií a ich aktuálnej ceny na trhu. Tento spôsob tvorby indexov sa často používa pri tvorbe hlavných svetových indexov, ako je napríklad S&P 500 alebo FTSE.
• Cenová váha: Pri tvorbe indexov s cenovou váhou sa neberie do úvahy trhová kapitalizácia spoločností. Namiesto toho sa zohľadňuje len aktuálna cena jednotlivých akcií. Čím vyššia je cena akcie, tým vyššiu váhu má táto akcia v indexe. Príkladom takéhoto indexu je slávny Dow Jones Industrial Average.

Porozumenie tomu, čo je index, ako funguje a ako je zostavený, je kľúčové pre každého investora. Znalosť rôznych typov indexov a ich vplyvu na trh je základom pre to, kam investovať peniaze na burze.

Ako zostaviť akciový index?

Vytvorenie akciového indexu nie je zložitý proces, ale vyžaduje si určité postupy a úvahy. Tu je prehľad toho, ako zostaviť svoj vlastný index:

1. Výber akcií: Prvým krokom je výber skupiny akcií, ktoré chce investor zahrnúť do svojho indexu. Tieto akcie by mali dohromady dobre reprezentovať sektor alebo trh, ktorý chce sledovať. Môže si vybrať akcie z rôznych odvetví alebo sa zamerať na konkrétny sektor, ako napríklad technológie, zdravotníctvo alebo energetiku.
2. Výpočet priemeru: Spočítať ceny vybraných akcií a vypočítať ich priemer. Jednoducho povedané, sčítať ceny všetkých akcií a výsledok vydeliť počtom akcií.
3. Aktualizácia hodnôt: Keď sa menia ceny akcií v danom indexe, treba aktualizovať hodnotu priemeru. To poskytne jedno číslo, ktoré reprezentuje vývoj hodnoty daného portfólia akcií.
4. Identifikácia a označenie: Ak investor chce, môže dať svojmu indexu meno a symbol, aby bol ľahko identifikovateľný. To je užitočné, ak chce svoj index zdieľať s inými investormi alebo ho použiť vo svojich analýzach.

Relevantné požiadavky na vytvorenie indexu

Pri vytváraní akciového indexu je dôležité brať do úvahy niekoľko faktorov:

• Diverzifikácia: Vlastná skupina akcií by mala byť dostatočne diverzifikovaná, aby dobre reprezentovala sektor alebo trh. To znamená, že by mala obsahovať akcie z rôznych odvetví a sektorov, aby sa minimalizovalo riziko súvisiace s jedným konkrétnym segmentom trhu.
• Vyváženie: Akcie vo vašom indexe by mali byť vyvážené podľa ich dôležitosti alebo veľkosti na trhu. To znamená, že väčšie spoločnosti by mali mať väčší vplyv na hodnotu indexu ako menšie spoločnosti.
• Reprezentácia: Skupina akcií by mala dobre reprezentovať celý trh alebo sektor, ktorý chce investor sledovať. To znamená, že by mala obsahovať akcie rôznych spoločností s rôznymi profilmi a veľkosťami.

Čo je burzový index?

Burzový index je vlastne akciový index, čiže súbor akcií, ktorý reprezentuje určitú časť alebo celkový akciový trh. Je to štatistický nástroj, ktorý umožňuje sledovať pohyby cien vybraných akcií štandardizovaným spôsobom. Index môže zrkadliť vývoj konkrétneho trhu, sektora, geografického segmentu alebo iných aspektov trhu.

Hlavné svetové burzové indexy

Burzové indexy sú dôležitými nástrojmi pre investorov, ktorí sledujú vývoj finančných trhov a využívajú ich ako benchmark pre svoje investičné rozhodnutia. Ich sledovanie a analýza poskytuje cenné informácie o ekonomických trendoch a vývoji trhu.

1. Americké akciové indexy:

Dow Jones Industrial Average (DJIA):	História: Index bol zavedený v roku 1896 Charlesom Dowom a Edwardom Jonesom a pôvodne obsahoval 12 priemyselných spoločností. Dnes zahŕňa 30 najväčších a najvplyvnejších amerických spoločností.
	Zloženie: Medzi zložky indexu DJIA patria spoločnosti ako Apple, Microsoft, Goldman Sachs a The Walt Disney Company.
	Význam: DJIA je považovaný za indikátor burzy v New Yorku a je často citovaným ukazovateľom vývoja amerického akciového trhu.
Standard & Poor’s 500 (S&P 500):	História: Index bol zavedený v roku 1957 spoločnosťou Standard & Poor’s a zahŕňa 500 najväčších amerických spoločností.
	Zloženie: V indexe sú zahrnuté len spoločnosti, ktoré majú svoje akcie uvedené na dvoch hlavných amerických burzách: na New York Stock Exchange (NYSE) alebo na National Association of Securities Dealers Automated Quotations (NASDAQ).
	Význam: S&P 500 je považovaný za jeden z najlepších ukazovateľov výkonnosti amerického akciového trhu a je široko používaný ako benchmark pre porovnávanie investičných výnosov.
Nasdaq Composite:	História: Index bol zavedený v roku 1971 a zahŕňa všetky akcie kótované na burze Nasdaq.
	Zloženie: Do tohto indexu sú zahrnuté všetky spoločnosti, ktoré sú kótované na mimoburzovom trhu NASDAQ. To znamená, že index zahŕňa viac ako 3 000 spoločností z rôznych krajín.
	Význam: Odlišuje od ostatných indexov svojím prístupom. Nevyžaduje sa, aby spoločnosti splnili prísne kritériá. Je považovaný za zástupcu technologického sektora a je dôležitým ukazovateľom vývoja technologických spoločností a nových ekonomík.

2. Azijské akciové indexy:

Nikkei 225 (N225):	História: Index bol zavedený v roku 1950 a zahŕňa 225 najväčších japonských spoločností obchodovaných na tokijskej burze.
	Zloženie: Medzi zložky Nikkei 225 patria spoločnosti ako Toyota, Sony, SoftBank a Mitsubishi.
	Význam: Nikkei 225 je dôležitým ukazovateľom japonského akciového trhu a japonskej ekonomiky ako celku.
Hang Seng Index (HSI):	História: Index bol zavedený v roku 1969 a zahŕňa najväčšie a najlikvidnejšie spoločnosti obchodované na burze v Hongkongu.
	Zloženie: Medzi zložkami Hang Seng Indexu patria spoločnosti ako Tencent Holdings, Alibaba Group, HSBC Holdings a China Mobile.
	Význam: HSI je dôležitým ukazovateľom vývoja akciového trhu v Hongkongu a je široko používaným benchmarkom pre investičné fondy.

3. Európske akciové indexy:

FTSE 100:	História: Index bol zavedený v roku 1984 a zahŕňa 100 najväčších britských spoločností obchodovaných na londýnskej burze.
	Zloženie: Medzi zložkami FTSE 100 patria spoločnosti ako BP, Royal Dutch Shell, GlaxoSmithKline a Unilever.
	Význam: FTSE 100 je dôležitým ukazovateľom vývoja britského akciového trhu a je považovaný za barometer britskej ekonomiky.
DAX:	História: Index bol zavedený v roku 1988 a zahŕňa 30 najväčších nemeckých spoločností obchodovaných na burze vo Frankfurte.
	Zloženie: Medzi zložkami DAX-u patria spoločnosti ako Volkswagen, Bayer, Siemens a Adidas.
	Význam: DAX je dôležitým ukazovateľom vývoja nemeckého akciového trhu a je široko používaným benchmarkom pre európske investičné fondy.

V posledných rokoch sa stali stredoeurópske burzové indexy predmetom zvýšeného záujmu investorov, pričom sa sústredia na hospodárstva strednej Európy.

Poľsko disponuje najväčšou burzou a jeho hlavným indexom je WIG-20. Rakúsko je domovom burzy s indexom ATX. Pre slovenských investorov je zase dôležitá Pražská burza, ktorá má index PX. Medzi menšie burzy v regióne patrí maďarská burza s indexom BUX. Na Slovensku funguje index SAX.

Ako obchodovať akcie – indexy pomocou CFD?

Je dôležité poznamenať, že priamo obchodovať s indexom nie je možné, pretože akciové indexy predstavujú len ukazovatele, ktoré odrážajú výkonnosť skupiny akcií v nich zahrnutých.

Napriek tomu existuje viacero finančných nástrojov, ktoré zrkadlia cenové pohyby hlavných svetových akciových indexov, ako sú futures, opcie, ETF, CFD a indexové fondy. Preto sa často hovorí o „indexovom obchodovaní“ alebo „investovaní do indexov“.

Rozdielové zmluvy (CFD) sú bežne využívané na špekulatívne a zabezpečovacie účely. Tieto kontrakty majú množstvo výhod, ako je:

• vysoká likvidita
• nízke vstupné náklady
• možnosť diverzifikácie portfólia
• možnosť zaujať dlhé alebo krátke pozície s pákovým efektom

Využitie pákového efektu môže zosilniť buď zisky, alebo straty. Obchodovanie s indexmi môže byť súčasťou rôznych obchodných stratégií, ako je presvedčenie, že:

• akcie s nízkou kapitalizáciou budú mať lepšiu výkonnosť ako blue chips (v tomto prípade by obchodníci mohli zaujať dlhé pozície na indexe s nízkou kapitalizáciou)
• určitá burza sa prepadne z geopolitických dôvodov (v tomto prípade by obchodníci mohli zaujať krátke pozície na indexe z danej krajiny).

V súčasnosti sa CFD najčastejšie využívajú na špekulatívne účely, pri ktorých obchodníci otvárajú dlhé pozície na profitovanie z rastu cien alebo krátke pozície na profitovanie z poklesu cien.