Invalidný dôchodok je forma sociálneho zabezpečenia, ktorá má pomôcť ľuďom so zníženou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Kľúčovým faktorom pri jeho priznávaní sú diagnózy na invalidný dôchodok, ktoré sú presne definované v posudkových tabuľkách. Existuje kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz, pričom každá diagnóza má určenú mieru poklesu schopnosti pracovať.
Obsah článku
Na základe tohto percenta sa následne určuje, či vzniká nárok na polovičný invalidný dôchodok, alebo na plný invalidný dôchodok. Dôležité sú aj špecifické kategórie, ako psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok či ochorenia pohybového aparátu, ktoré patria medzi najčastejšie.
Otázka „koľko je plný invalidný dôchodok?“ závisí od individuálneho posúdenia, počtu odpracovaných rokov, zárobkov a aktuálnej legislatívy. Výška penzie sa pohybuje od niekoľkých stoviek eur až po maximálnu výšku invalidného dôchodku, ktorú určuje Sociálna poisťovňa podľa presných výpočtových vzorcov.
Diagnózy na invalidný dôchodok – zoznam, kategórie a posudzovanie
Diagnózy na invalidný dôchodok sú základným kritériom, podľa ktorého Sociálna poisťovňa určuje, či má poistenec nárok na túto dávku. Každá diagnóza je zaradená do konkrétnej kategórie ochorení a má pridelené percento poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Posudkový lekár následne vyhodnocuje, do akej miery dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav ovplyvňuje pracovnú schopnosť žiadateľa. Aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musí byť tento pokles viac ako 40 %, pričom za dlhodobý sa považuje stav trvajúci minimálne jeden rok.
Existuje kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz, ktorý systematicky zahŕňa široké spektrum ochorení – od infekčných chorôb, porúch imunity, endokrinných porúch, cez psychiatrické ochorenia a choroby nervového systému, až po choroby zmyslových orgánov, srdcovo-cievne problémy, tráviace, urologické a pohybové ochorenia.
Najčastejšie diagnózy na invalidný dôchodok a ich bodovanie
Medzi najčastejšie diagnózy na invalidný dôchodok patria ochorenia chrbtice a pohybového aparátu, psychiatrické poruchy (napríklad depresia, schizofrénia či úzkostné poruchy), kardiovaskulárne ochorenia a onkologické diagnózy. Tieto zdravotné problémy patria medzi najvýznamnejšie príčiny zníženej pracovnej schopnosti a často rozhodujú o priznaní invalidity. Vďaka podrobnému bodovaniu diagnóz je možné určiť, či má človek nárok na čiastočný alebo plný invalidný dôchodok a aká bude jeho výška
| Kategória ochorenia | Príklady diagnóz | Orientačná miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti |
|---|---|---|
| Psychiatrické diagnózy | Schizofrénia, ťažké depresívne poruchy, bipolárna porucha | 40 – 80 % |
| Ochorenia chrbtice a pohybového aparátu | Hernia disku, degeneratívne zmeny chrbtice, Bechterevova choroba | 20 – 80 % podľa stupňa postihnutia |
| Kardiovaskulárne ochorenia | Srdcové zlyhávanie, ischemická choroba srdca, ťažká hypertenzia | 40 – 70 % |
| Onkologické diagnózy | Zhubné nádory v aktívnej fáze, po liečbe s trvalými následkami | 50 – 90 % |
| Neurologické ochorenia | Roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba, epilepsia | 40 – 80 % |
| Zmyslové orgány | Ťažká porucha zraku, slepota, hluchota | 50 – 100 % |
| Endokrinné a metabolické ochorenia | Diabetes mellitus s komplikáciami, ťažká obezita s pridruženými chorobami | 30 – 70 % |
| Chronické ochorenia tráviacej sústavy | Cirhóza pečene, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída | 40 – 70 % |
| Ochorenia obličiek a močových ciest | Chronické zlyhávanie obličiek, dialýza | 50 – 80 % |
👉 Tento prehľad vychádza z oficiálnych invalidný dôchodok tabuliek a bodovania diagnóz používaných v praxi posudkovými lekármi. Percentá sú orientačné – presné určenie vždy závisí od zdravotnej dokumentácie, funkčných obmedzení a posúdenia konkrétneho prípadu.
Kompletný zoznam chorôb na invalidný dôchodok a ich bodovanie nájde záujemca priamo na tomto odkaze.
Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok a ich miesto v invalidný dôchodok tabuľkách
Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok patria medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré sa ľudia v produktívnom veku ocitnú v systéme sociálneho zabezpečenia. Podľa údajov Sociálnej poisťovne tvoria duševné poruchy a poruchy správania približne 28 – 30 % všetkých priznaných invalidných dôchodkov na Slovensku, čím sa radia medzi najrozšírenejšie diagnózy vôbec. Práve invalidný dôchodok a tabuľky zohrávajú kľúčovú úlohu – určujú percentuálny pokles schopnosti zárobkovej činnosti a na ich základe posudkový lekár rozhoduje o výške priznanej dávky.
Medzi najčastejšie psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok patria:
- Schizofrénia a iné psychotické poruchy – pokles schopnosti často 60 – 80 %,
- Ťažké depresívne poruchy – 40 – 70 % podľa intenzity a dĺžky trvania,
- Bipolárna afektívna porucha – 50 – 80 % v závislosti od frekvencie epizód,
- Úzkostné a obsedantno-kompulzívne poruchy – 30 – 60 %, ak sú chronické a rezistentné na liečbu,
- Poruchy osobnosti a správania – 30 – 50 %, ak výrazne limitujú schopnosť pracovať,
- Organické duševné poruchy (napr. demencie) – 50 – 90 %.
Invalidný dôchodok tabuľky tieto diagnózy presne rozdeľujú do kategórií a uvádzajú rozpätie percent, ktoré odráža mieru obmedzenia v bežnom aj pracovnom živote. Posudkový lekár následne posúdi, či ide o ľahký, stredne ťažký alebo ťažký stupeň postihnutia.
Štatistiky ukazujú, že pri psychiatrických ochoreniach je vysoká pravdepodobnosť dlhodobej invalidity – viac ako 70 % pacientov s ťažkou schizofréniou zostáva v systéme invalidných dôchodkov natrvalo. Pre čitateľa je dôležité vedieť, že invalidný dôchodok tabuľky neslúžia len ako zoznam chorôb, ale ako praktický nástroj na určenie miery invalidity. V prípade psychiatrických diagnóz sa najviac prihliada na funkčnú schopnosť pacienta udržať pracovné tempo, samostatne fungovať a zvládať záťažové situácie.
Tabuľka – psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok
| Diagnóza | Pokles schopnosti zárobkovej činnosti (%) | Poznámka |
|---|---|---|
| Schizofrénia a iné psychotické poruchy | 60 – 80 % | Vysoká miera invalidity, časté trvalé obmedzenia |
| Bipolárna afektívna porucha | 50 – 80 % | Závisí od frekvencie a intenzity epizód |
| Ťažká depresívna porucha | 40 – 70 % | Dlhodobý alebo chronický priebeh, rezistentná na liečbu |
| Úzkostné poruchy, OCD | 30 – 60 % | Invalidita sa posudzuje podľa vplyvu na každodenné fungovanie |
| Poruchy osobnosti a správania | 30 – 50 % | Len pri závažnom obmedzení pracovnej adaptácie |
| Organické duševné poruchy (demencia, organický psychosyndróm) | 50 – 90 % | Najmä u starších pacientov alebo po úrazoch mozgu |
| Poruchy zneužívania návykových látok (alkoholizmus, toxikománia) | 30 – 60 % | Ak ide o chronické a ťažké formy so sociálnym dopadom |
Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok patria medzi najzávažnejšie zdravotné obmedzenia, ktoré posudkoví lekári hodnotia veľmi citlivo. Invalidný dôchodok tabuľky jasne stanovujú rozpätie percent, no výsledné rozhodnutie závisí aj od individuálneho priebehu ochorenia a schopnosti pacienta zaradiť sa do pracovného procesu.
Preukaz ZŤP diagnózy – kto má nárok a aké sú podmienky
Preukaz ZŤP je doklad, ktorý uľahčuje život osobám so závažným alebo dlhodobým zdravotným postihnutím. Slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov, ktoré so sebou prinášajú jednotlivé ochorenia – či už ide o obmedzenú mobilitu, problémy s komunikáciou alebo zníženú schopnosť sebaobsluhy. Je dôležité zdôrazniť, že preukaz ZŤP neznamená automaticky nárok na invalidný dôchodok – tieto dve oblasti sa síce dopĺňajú, no fungujú samostatne.
Získanie tohto dokladu upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. a posudzuje ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. O pridelení rozhoduje posudkový lekár, ktorý hodnotí aktuálny zdravotný stav, mieru funkčnej poruchy a jej predpokladanú dĺžku trvania. Pre vydanie preukazu sa vyžaduje, aby zdravotné obmedzenie trvalo najmenej 12 mesiacov – krátkodobé alebo prechodné diagnózy naň spravidla nestačia.
Najčastejšie diagnózy na preukaz ZŤP
Medzi typické preukaz ZŤP diagnózy patria:
- Telesné postihnutia – amputácie, ťažké poruchy mobility, degeneratívne ochorenia kĺbov, sclerosis multiplex, detská mozgová obrna.
- Zmyslové poruchy – praktická alebo úplná slepota, obojstratná strata sluchu, vážne poruchy reči.
- Duševné ochorenia – schizofrénia, ťažká depresia, bipolárna porucha, demencie vrátane Alzheimerovej choroby, poruchy autistického spektra.
- Chronické a systémové ochorenia – pokročilé srdcové zlyhávanie, chronická obštrukčná choroba pľúc, komplikovaná cukrovka, onkologické ochorenia či hemofília.
- Neurologické diagnózy – epilepsia s častými záchvatmi, pokročilý Parkinson, následky úrazov mozgu alebo miechy.
Každá žiadosť o preukaz ZŤP sa posudzuje individuálne, pričom lekár zohľadňuje nielen medicínske správy, ale aj praktické dôsledky na každodenný život – od schopnosti samostatne sa pohybovať, až po potrebu trvalého sprievodu.
Preukaz ZŤP nie je len formálny dokument – predstavuje nástroj sociálnej integrácie a zabezpečenia dôstojného života pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Držiteľom umožňuje čerpať zľavy na dopravu, príspevky na kompenzáciu či uľahčený prístup k službám, a tým prispieva k ich plnohodnotnej účasti v spoločnosti.
Koľko je plný invalidný dôchodok v roku 2025?
Mnoho žiadateľov sa pýta, koľko je plný invalidný dôchodok a od čoho sa jeho výška odvíja. Plný invalidný dôchodok je určený pre poistencov, ktorých zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti zárobkovej činnosti o viac ako 70 %. V takomto prípade Sociálna poisťovňa priznáva najvyššiu možnú dávku podľa individuálneho výpočtu. Do výslednej sumy vstupuje viacero faktorov – počet odpracovaných rokov, priemerný osobný mzdový bod a aktuálna dôchodková hodnota.
Ak teda niekto splní podmienky na plný invalidný dôchodok, mesačná suma môže v roku 2025 predstavovať aj viac než 460 € pri priemernej pracovnej kariére. Pri vyššom zárobku a dlhšom poistení môže byť výsledok ešte vyšší, preto otázka „koľko je plný invalidný dôchodok“ nikdy nemá jednoznačnú univerzálnu odpoveď.
Maximálna výška invalidného dôchodku – existuje horná hranica?
Ďalšou častou otázkou je, aká je maximálna výška invalidného dôchodku. Slovenská legislatíva nestanovuje presný strop, avšak v praxi sa suma najčastejšie pohybuje v rozmedzí od 600 do 850 € mesačne. Výnimočne, pri dlhoročnom poistení a vysokých príjmoch, môže byť maximálna výška invalidného dôchodku ešte vyššia.
Treba si uvedomiť, že konečná suma je výsledkom presného výpočtu – odráža dĺžku dôchodkového poistenia, zárobkovú históriu poistenca aj stupeň poklesu schopnosti pracovať. Zatiaľ čo minimálny invalidný dôchodok je v roku 2025 stanovený na približne 324,50 €, práve maximálna výška invalidného dôchodku je tým, čo najviac zaujíma ľudí s dlhšou praxou a nadpriemerným zárobkom.
Polovičný invalidný dôchodok a práva čiastočných invalidných dôchodcov
Ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dosiahne 40 až 70 %, priznáva sa takzvaný polovičný invalidný dôchodok. Tento typ dávky je určený pre poistencov, ktorí síce majú zdravotné obmedzenia, ale ich stav im umožňuje aspoň čiastočne pracovať alebo podieľať sa na pracovnom procese. Mnohí sa pýtajú, na čo má nárok čiastočný invalidný dôchodca, a odpoveď je viacvrstvová – od výplaty mesačnej penzie až po zvýšenú ochranu v pracovnom pomere.
Výška polovičného invalidného dôchodku sa odvíja od individuálneho výpočtu, pričom rozhodujú odpracované roky a dosiahnutý zárobok. V roku 2025 sa priemerná suma pohybuje v rozmedzí 220 – 350 €, avšak vždy závisí od osobnej histórie poistenca.
Zaujímavé je, že aj keď človek poberá polovičný invalidný dôchodok, môže naďalej pracovať – bez obmedzenia výšky príjmu. Tým pádom platí, že na čo má nárok čiastočný invalidný dôchodca, je nielen finančná podpora od Sociálnej poisťovne, ale aj možnosť uplatniť sa na trhu práce podľa svojich schopností.
Porovnanie polovičného a plného invalidného dôchodku
| Kritérium | Polovičný invalidný dôchodok | Plný invalidný dôchodok |
|---|---|---|
| Miera poklesu schopnosti pracovať | 40 – 70 % | 70 % a viac |
| Výška dôchodku (priemer 2025) | cca 220 – 350 € | cca 450 – 600 € (v závislosti od odpracovaných rokov a zárobkov) |
| Na čo má nárok čiastočný invalidný dôchodca / poberateľ polovičného ID | • mesačná penzia zo Sociálnej poisťovne • možnosť pracovať bez obmedzenia príjmu • zvýšená ochrana v zamestnaní (výpoveď len so súhlasom úradu práce) | • mesačná penzia zo Sociálnej poisťovne • možnosť pracovať, ak to zdravotný stav umožňuje • ochrana v pracovnom pomere ako pri čiastočnom ID |
| Možnosť pracovať popri dôchodku | Áno, bez obmedzenia výšky zárobku | Áno, bez obmedzenia, ak to zdravotný stav dovolí |
| Zmena výšky dôchodku | Možná pri zhoršení zdravotného stavu – prechod na plný invalidný dôchodok | Možné zvýšenie pri ďalšom zhoršení stavu alebo po prehodnotení |
| Právna ochrana | Zamestnávateľ môže dať výpoveď len so súhlasom ÚPSVaR (výnimky: starobný dôchodok, organizačné zmeny) | Rovnaká ochrana ako pri polovičnom ID |
Okrem finančného zabezpečenia poskytuje zákon invalidným dôchodcom aj zvýšenú ochranu pred výpoveďou – zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer len so súhlasom príslušného úradu práce. Navyše, ak sa zdravotný stav časom zhorší, je možné požiadať o nové posúdenie a priznať plný invalidný dôchodok. Preto téma „na čo má nárok čiastočný invalidný dôchodca“ zahŕňa nielen pravidelnú penziu, no aj sociálne a pracovné istoty, ktoré sú v praxi veľmi dôležité.
Publikované: 18. 12. 2025, Aktualizované: 15. 12. 2025
Prinášame články na zaujímavé témy, ktorých cieľom je poskytnúť čitateľom tipy a rady pre riešenie každodenných záležitostí. Okrem finančných tém sa venujeme tiež recenziám a odporúčaniam. Aj keď nám záleží na kvalitnom obsahu, príspevky majú len informačný charakter.
