Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz je kľúčovým dokumentom, ktorý určuje, kto má nárok na invalidný dôchodok a v akej výške. Posudkoví lekári pri rozhodovaní vychádzajú z presne stanovených tabuliek, kde je uvedený zoznam lekárskych diagnóz, percentuálne ohodnotenie a pravidlá pre posudzovanie pracovnej schopnosti.
Obsah článku
Veľmi dôležité sú aj psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok, keďže psychické ochorenia patria medzi najčastejšie diagnózy na invalidný dôchodok spolu s problémami pohybového aparátu, napríklad chrbtice.
Čitateľ tu nájde prehľad, ako funguje tabuľka diagnóz na invalidný dôchodok, aký význam má bodovanie diagnóz, čo ovplyvňuje výšku dávky a ako sa vypočíta čiastočný invalidný dôchodok. Okrem toho sa pozrieme aj na praktické otázky, ako prebieha čiastočný invalidný dôchodok prehodnotenie alebo aké sú najčastejšie príčiny priznania dôchodku v praxi.
Diagnózy na invalidný dôchodok – ktoré sú najčastejšie?
Diagnózy na invalidný dôchodok zohrávajú kľúčovú úlohu pri posudzovaní nároku na dávku. Posudkový lekár vychádza zo zoznamu lekárskych diagnóz, ktorý presne určuje, ako sa hodnotí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tento pokles musí presiahnuť 40 % a zdravotný stav musí byť dlhodobo nepriaznivý, teda trvajúci viac ako jeden rok.
Ako uvádza MUDr. Peter Kováč, posudkový lekár:
„Invalidný dôchodok je vždy viazaný na konkrétnu diagnózu, no dôležitá je aj jej závažnosť a trvanie. Rovnaká choroba môže byť u jedného pacienta ľahká, u druhého viesť až k úplnej invalidite.“
Najčastejšie diagnózy na invalidný dôchodok
Podľa štatistík patria medzi najčastejšie diagnózy na invalidný dôchodok tieto skupiny ochorení:
- Choroby pohybového aparátu – problémy s chrbticou, degeneratívne zmeny kĺbov, reumatické ochorenia.
- Srdcovo-cievne choroby – ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, kardiomyopatia.
- Psychiatrické ochorenia – depresie, úzkostné poruchy, schizofrénia a ďalšie psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok.
- Neurologické diagnózy – poškodenie mozgu, miechy, periférnych nervov.
- Infekčné a imunitné poruchy – tuberkulóza, HIV, chronické imunologické problémy.
- Iné zdravotné postihnutia – choroby obličiek, tráviaceho systému, zmyslových orgánov či závažné stavy po úrazoch.
Lekárske diagnózy – zoznam
Oficiálny zoznam lekárskych diagnóz zverejňuje ÚPSVaR a zahŕňa stovky položiek. Tento kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz obsahuje podrobné percentuálne rozpätia poklesu schopnosti pracovať. Napríklad:
- pri chorobách srdca sa využíva klasifikácia NYHA od stupňa I (ľahké obmedzenie) po stupeň IV (ťažkosti aj v pokoji),
- pri pohybovom aparáte sa hodnotí nielen RTG nález, ale aj funkčné obmedzenia,
- pri psychiatrických diagnózach sa berú do úvahy adaptabilita, správanie a schopnosť sociálneho zaradenia.
Ako dopĺňa psychologička Mgr. Andrea Novotná:
„Pri duševných ochoreniach je invalidita často menej viditeľná, ale o to viac obmedzujúca. Preto sú práve psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok čoraz častejšie uznávané.“
Diagnózy na invalidný dôchodok sú širokou kategóriou od telesných ochorení až po psychické poruchy. Najčastejšie diagnózy na invalidný dôchodok sa týkajú chrbtice, srdca a duševného zdravia. Kompletný zoznam lekárskych diagnóz a ich bodovanie sú dostupné v oficiálnych tabuľkách, ktoré sú rozhodujúcim podkladom pre posúdenie nároku.
Najčastejšie diagnózy na invalidný dôchodok – tabuľka
| Skupina diagnóz | Konkrétne príklady | Orientačný pokles schopnosti pracovať | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Choroby pohybového aparátu (chrbtica, kĺby) | Degeneratívne ochorenia chrbtice, artróza, reumatické ochorenia | 30 – 70 % | Závisí od funkčného obmedzenia pohybu, nie len od RTG nálezu |
| Srdcovo-cievne ochorenia | Ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, kardiomyopatia | 40 – 80 % | Hodnotí sa podľa NYHA klasifikácie (I – IV) |
| Psychiatrické diagnózy | Depresie, schizofrénia, úzkostné poruchy | 40 – 80 % | Posudzuje sa schopnosť adaptácie a sociálneho fungovania |
| Neurologické diagnózy | Poškodenie mozgu, miechy, periférnych nervov, epilepsia | 50 – 100 % | Vysoká variabilita podľa rozsahu postihnutia |
| Infekčné a imunitné poruchy | Tuberkulóza, HIV, chronické poruchy imunity | 30 – 70 % | Dôležité sú komplikácie a priebeh ochorenia |
| Choroby zmyslových orgánov | Slabozrakosť, strata sluchu, kombinované postihnutie | 40 – 100 % | Úplná strata zraku alebo sluchu znamená vysoký pokles |
| Choroby tráviacej sústavy a obličiek | Cirhóza pečene, chronické ochorenia obličiek, Crohnova choroba | 30 – 80 % | Podľa závažnosti a funkčného obmedzenia |
| Stavy po úrazoch (traumy) | Úrazy hlavy, končatín, chrbtice | 40 – 100 % | Posudzuje sa rozsah trvalých následkov |
💡 Tip pre čitateľov: Presné percentuálne hodnoty a lekárske diagnózy zoznam sa nachádza v oficiálnych tabuľkách diagnóz na invalidný dôchodok vydaných Sociálnou poisťovňou a ÚPSVaR.
Tabuľka diagnóz na invalidný dôchodok a systém bodovania
Pre priznanie invalidného dôchodku sa teda používa tabuľka diagnóz, ktorá obsahuje zoznam chorôb a ich bodovanie podľa miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Naša tabuľka predstavuje len stručný prehľad – kompletný zoznam diagnóz má viac ako 40 strán a obsahuje detailné kategórie a podkategórie jednotlivých ochorení – TU.
- Rozpätie bodov: pri mnohých diagnózach je stanovené rozpätie percentuálneho poklesu schopnosti pracovať. Presná hodnota, ktorú poistenec dostane, závisí od posudkového lekára.
- Presné percentá: niektoré ochorenia sú v tabuľke určené konkrétnym percentom, bez rozpätia.
- Individuálne posúdenie: výsledné bodovanie vždy vychádza z celkového zdravotného stavu poistenca.
Viac diagnóz a ich započítavanie
Často sa stáva, že poistenec trpí viacerými diagnózami súčasne. V tabuľke diagnóz na invalidný dôchodok je presne stanovené, ako sa takéto prípady posudzujú:
- Hlavná diagnóza – určuje sa dominantné ochorenie, ktoré má najväčší vplyv na pracovnú schopnosť. Za túto diagnózu sa priznáva najvyššie bodovanie.
- Vedľajšie diagnózy – za ďalšie ochorenia možno pripočítať maximálne 10 % k poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
- Nesčítava sa aritmeticky – percentá sa jednoducho nesčítajú, ale posudkový lekár zohľadní kombináciu ochorení podľa pravidiel bodovania.
Invalidný dôchodok – tabuľky, výpočet a bodovanie diagnóz
Výška invalidného dôchodku sa neurčuje len podľa zdravotného stavu, no aj podľa toho, koľko rokov bol poistenec dôchodkovo poistený a aký mal priemerný príjem počas aktívnych rokov. Invalidný dôchodok – tabuľky slúžia na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Každá diagnóza je v nich hodnotená percentuálne a tvorí základ pre určenie, či má človek nárok na čiastočný alebo plný invalidný dôchodok.
Tabuľka diagnóz na invalidný dôchodok obsahuje široký zoznam ochorení – od chorôb chrbtice, srdcovo-cievnych problémov, psychiatrických diagnóz až po neurologické ochorenia. Percentuálne rozmedzie (napr. 40–70 %) určuje, ako veľmi daná diagnóza ovplyvňuje pracovnú schopnosť poistenca. Toto bodovanie diagnóz je kľúčovým podkladom pre posudkového lekára.
Ako sa vypočíta čiastočný invalidný dôchodok?
Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať prácu viac ako 70 %, invalidný dôchodok sa vypočíta podľa základného vzorca:
POMB × ODP × ADH
- POMB – priemerný osobný mzdový bod (zárobky poistenca v porovnaní s priemerom)
- ODP – obdobie dôchodkového poistenia vrátane pripočítaných rokov
- ADH – aktuálna dôchodková hodnota (určuje sa štátom každý rok)
Ak je miera poklesu medzi 40 – 70 %, teda ide o čiastočný invalidný dôchodok, výpočet sa prispôsobuje:
(POMB × ODP × ADH) × miera poklesu
👉 To znamená, že čím nižšie percento poklesu určí posudkový lekár podľa invalidný dôchodok – tabuľky, tým nižšia bude výsledná suma.
Pri špecifických prípadoch, ako je invalidita spôsobená vlastným zavinením (alkohol, drogy), sa dôchodok kráti na polovicu:
- (POMB × ODP × ADH) ÷ 2
- alebo [(POMB × ODP × ADH) × miera poklesu] ÷ 2
Osobitné pravidlá platia aj pre mladých poistencov do 20 rokov, ktorí nemali dostatočné obdobie dôchodkového poistenia. Tam sa používa zjednodušený osobný mzdový bod vo výške 0,67.
Odborníci upozorňujú: „Invalidný dôchodok diagnózy bodovanie je rozhodujúce, no konečný výpočet vždy závisí aj od odpracovaných rokov a priemerného zárobku,“ hovorí právnička na sociálne zabezpečenie Mgr. Jana Hrivnáková.
Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok
Jednou z najčastejších príčin priznania invalidity sú psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok. Tieto ochorenia sa často podceňujú, pretože nemajú vždy viditeľné fyzické prejavy, no ich dopad na schopnosť pracovať môže byť zásadný.
Najčastejšie psychiatrické diagnózy uznávané pre invalidný dôchodok
Do kategórie psychiatrických diagnóz patria:
- ťažké depresívne poruchy – chronická depresia nereagujúca na liečbu,
- bipolárna afektívna porucha,
- schizofrénia a iné psychotické poruchy,
- ťažké úzkostné poruchy,
- posttraumatická stresová porucha (PTSD),
- organické duševné poruchy (napr. po úrazoch hlavy).
- Tieto diagnózy sú v tabuľke diagnóz na invalidný dôchodok obodované podľa rozsahu a závažnosti príznakov, pričom miera poklesu pracovnej schopnosti môže dosahovať aj viac ako 70 %, čo zvyčajne vedie k priznaniu plného invalidného dôchodku.
Ako posudkový lekár hodnotí psychiatrické diagnózy
Pri posudzovaní, či má poistenec nárok na invalidný dôchodok z dôvodu psychického ochorenia, sa hodnotí:
- trvanie a intenzita príznakov,
- reakcia na liečbu a liečebné prognózy,
- schopnosť udržať si zamestnanie,
- sociálne fungovanie pacienta (vzťahy, samostatnosť, orientácia v bežnom živote).
„Psychické ochorenia majú často fluktuujúci priebeh – pacient môže mať obdobia zlepšenia, ale aj hlbokých kríz. Práve táto nestabilita robí pracovnú schopnosť veľmi obmedzenou,“ uvádza prof. MUDr. Ľubomír Ďurana, PhD., psychiater.
- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že duševné ochorenia sú už dnes druhou najčastejšou príčinou invalidity v Európe a tento trend má stúpajúcu tendenciu.
- Podľa údajov Sociálnej poisťovne (2024) tvoria psychiatrické diagnózy až 23 % všetkých novopriznaných invalidných dôchodkov na Slovensku.
- MUDr. Eva P., posudková lekárka Sociálnej poisťovne, dodáva: „Pri psychiatrických diagnózach sa najčastejšie stretávame s tým, že pacient síce dokáže vykonávať jednoduché činnosti, ale nedokáže ich udržať dlhodobo a stabilne. To je dôvod, prečo sú často uznané vysoké percentá poklesu schopnosti.“
Prečo sa psychiatrické diagnózy posudzujú prísnejšie?
- Neviditeľný charakter – symptómy nie sú vždy objektívne merateľné ako napr. pri fyzických ochoreniach.
- Potrebná dlhodobá dokumentácia – pre priznanie invalidného dôchodku je nevyhnutná pravidelná psychiatrická a psychologická dokumentácia.
- Možnosť kombinácie s inými diagnózami – pacient môže mať aj somatické ochorenia, čo ďalej zvyšuje percentuálnu mieru poklesu.
Nárok na invalidný dôchodok chrbtica
Bolesti a ochorenia chrbtice patria medzi najčastejšie zdravotné problémy, ktoré môžu viesť až k priznaniu invalidity. Nárok na invalidný dôchodok pri problémoch s chrbticou vzniká vtedy, ak zdravotné postihnutie spôsobí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. V tom prípade má poistenec nárok na čiastočný invalidný dôchodok. Ak je miera poklesu vyššia ako 70 %, môže byť priznaný plný invalidný dôchodok.
Pri posudzovaní nároku zohráva kľúčovú úlohu diagnóza chrbtice a jej závažnosť. Posudkový lekár hodnotí nielen subjektívne ťažkosti pacienta, ako sú bolesti, no aj objektívne nálezy – napríklad degeneratívne zmeny, skoliózu či stavy po úrazoch. Aj keď bolesť chrbtice môže mať u každého iný prah vnímania, rozhodujúce sú údaje zo zdravotnej dokumentácie a výsledky vyšetrení.
Tabuľka – Diagnózy a bodovanie pre nárok na invalidný dôchodok chrbtica
| Diagnóza | Pokles schopnosti zárobkovej činnosti |
|---|---|
| Degeneratívne zmeny chrbtice a platničiek – bez účinku na statiku | 10 % |
| Degeneratívne zmeny s miernym funkčným postihnutím (syndróm lumbálny, cervikorachiálny a pod.) | 20 % |
| Ťažké postihnutie funkcie, výrazná porucha statiky a dynamiky chrbtice | 40 – 50 % |
| Stavy po úraze/operácii chrbtice – mierny reziduálny nález | 10 – 20 % |
| Časté prejavy nervového a svalového dráždenia, výrazné obmedzenie výkonu | 35 – 45 % |
| Nepriaznivý reziduálny nález, parézy, svalové atrofie, porucha funkcie zvieračov | 70 – 80 % |
| Iné postihnutia chrbtice – ľahký stupeň | 10 % |
| Stredne ťažký stupeň (skolióza 40–75°, fixovaný okrúhly chrbát, klinové stavce) | 35 – 45 % |
| Ťažký stupeň (extrémne skoliózy, výrazná spondylolistéza, viacnásobné stuhnutie) | 60 – 70 % |
| Scheuermannova choroba – akútny stav s ťažkou poruchou funkcie | 20 % |
| Scheuermannova choroba – stabilizovaný stav (cca po 5 rokoch) | 10 % |
| Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída) – ľahký stupeň | 20 – 30 % |
| Bechterevova choroba – stredne ťažký stupeň (stuhnutie viacerých častí chrbta) | 40 – 50 % |
| Bechterevova choroba – ťažký stupeň (stuhnutie úsekov, poruchy ventilácie) | 60 – 80 % |
| Stavy po zlomeninách tŕňových alebo priečnych výbežkov stavcov | 10 % |
| Zlomeniny tela stavca, vrodené chyby – bez účinku na statiku | 10 % |
| S malým účinkom na statiku, deformácia chrbtice, problémy pri chôdzi | 20 % |
| Výrazný účinok na statiku, obmedzený pohyb, slabosť svalového korzetu | 30 – 40 % |
Kedy vzniká nárok na invalidný dôchodok pri ochoreniach chrbtice?
- Čiastočný invalidný dôchodok – pri poklese pracovnej schopnosti viac ako 40 %.
- Plný invalidný dôchodok – pri poklese viac ako 70 %.
- Rozhodujúca je tabuľka diagnóz na invalidný dôchodok, ktorú posudkový lekár použije pri určení percenta.
Nárok na invalidný dôchodok pri chrbtici teda závisí nielen od intenzity bolesti, no najmä od objektívnych lekárskych nálezov. Preto je kľúčové mať kompletnú dokumentáciu (RTG, MRI, odborné posudky), ktoré presne potvrdia mieru poškodenia chrbtice.
Čiastočný invalidný dôchodok – prehodnotenie a čo priniesla novela zákona
Čiastočný invalidný dôchodok a jeho prehodnotenie sa v posledných mesiacoch stalo aktuálnou témou, a to najmä po tom, čo od augusta 2023 vstúpila do platnosti novela zákona o sociálnom poistení. Vďaka nej sa posudkoví lekári začali nanovo zaoberať zdravotným stavom poistencov a výsledkom je, že tisíckam ľudí sa zvýšil ich invalidný dôchodok – často zo čiastočného na plný.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne bolo už prehodnotených viac ako 7 500 žiadateľov a ďalší postupne pribúdajú. Zaujímavosťou je, že pri prehodnocovaní invalidity už nikto nemôže dostať nižšiu sumu – dôchodok buď zostane na rovnakej úrovni, alebo sa navýši.
Proces „čiastočný invalidný dôchodok – prehodnotenie“ sa však netýka iba pacientov so zhoršeným zdravotným stavom. Novela zaviedla aj nové kategórie diagnóz, ako napríklad zhubné nádory či zriedkavé ochorenia, ktoré dávajú väčší priestor na spravodlivejšie posúdenie zdravotnej spôsobilosti.
„Zmeny prinesú viac spravodlivosti a istoty pre ľudí, ktorí doteraz žili s veľmi nízkymi dôchodkami,“ uviedla pre RTVS posudková lekárka Jana Tekáčová. Prehodnotenie tak môže byť cestou k vyššej finančnej stabilite pre tisíce poistencov.
Ako prebieha prehodnotenie čiastočného invalidného dôchodku?
Ak je niekto poberateľom invalidného dôchodku a jeho zdravotný stav sa zhoršil, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o jeho prehodnotenie:
- Žiadosť – stačí jednoduchý list s identifikačnými údajmi a predmetom žiadosti.
- Lekárske správy – doložiť aktuálne nálezy, ktoré potvrdzujú zhoršenie zdravotného stavu.
- Posudok – posudkový lekár zhodnotí stav podľa aktuálnej legislatívy.
- Rozhodnutie – Sociálna poisťovňa následne písomne informuje o výsledku.
Podľa Milana Mechuru zo Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím „novela priniesla rozšírenie diagnóz a spravodlivejšie posudzovanie, čo pre mnohých znamená výrazné zlepšenie životnej situácie.“
Čiastočný invalidný dôchodok – prehodnotenie teda nie je len administratívny úkon, no proces, ktorý môže priamo ovplyvniť kvalitu života. Pre niektorých ide o desiatky eur mesačne navyše, ktoré môžu pokryť základné životné potreby a priniesť väčšiu finančnú istotu.
Publikované: 18. 12. 2025, Aktualizované: 15. 12. 2025
Prinášame články na zaujímavé témy, ktorých cieľom je poskytnúť čitateľom tipy a rady pre riešenie každodenných záležitostí. Okrem finančných tém sa venujeme tiež recenziám a odporúčaniam. Aj keď nám záleží na kvalitnom obsahu, príspevky majú len informačný charakter.
