Skúšobná doba predstavuje dôležitý právny inštitút v pracovnom práve. Zákonník práce upravuje podmienky skúšobnej doby v § 45. Zamestnávateľ môže dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancom v pracovnej zmluve maximálne na tri mesiace.
U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu môže skúšobná doba trvať až šesť mesiacov.
Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, pretože inak by bola neplatná. Navyše sa nedá dohodnúť pri opätovne uzatváraných pracovných pomeroch na tú istú prácu.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Prirodzene sa predlžuje len vo výnimočných prípadoch. Do skúšobnej doby sa totiž nezapočítava doba prekážok v práci na strane zamestnanca, čo je napr. práceneschopnosť.
Najdôležitejšie informácie článku
Zákonník práce upravuje podmienky skúšobnej doby v paragrafe 45, čo predstavuje základný právny rámec pre tento inštitút pracovného práva.
Maximálna dĺžka skúšobnej doby pre bežných zamestnancov je tri mesiace, zatiaľ čo pri vedúcich zamestnancoch v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu môže trvať až šesť mesiacov.
Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve, pretože inak by bola neplatná. Nemožno ju dodatočne predlžovať.
Do skúšobnej doby sa nezapočítava obdobie, počas ktorého má zamestnanec prekážky v práci na svojej strane, napr. práceneschopnosť.
Dohodnutie skúšobnej doby
Termín „skúšobná doba“ je mnohým ľuďom dobre známy. Týka sa väčšiny pracovných pomerov, aj keď neexistuje povinnosť dohodnúť ju. Zákonník práce uvádza, že zamestnávateľ a zamestnanec majú možnosť v pracovnej zmluve dohodnúť skúšobnú dobu.
Ak sa na skúšobnej dobe dohodnú, musia to písomne uviesť v pracovnej zmluve. Ústne dohodnutá skúšobná doba nie je platná. Môže trvať najviac 3 mesiace. V prípade vedúcich zamestnancov štatutárnych orgánov môže byť dlhá najviac 6 mesiacov.
V prípade opakovane dohodnutých pracovných pomerov na dobu určitú v rámci jedného zamestnania nie je možné dohodnúť skúšobnú dobu znova.
Skúšobná doba sa nedá predĺžiť, avšak predlžuje sa prirodzene, ak zamestnanec pre prekážku na svojej strane neodpracuje časť skúšobnej doby, a to najmenej jednu celú zmenu. Každou takto neodpracovanou zmenou počas skúšobnej doby sa táto doba predlžuje o jeden deň.
Výpoveď v skúšobnej dobe
Zákonník práce umožňuje v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer jednoduchším spôsobom. Zamestnávateľ aj zamestnanec disponujú právom dať výpoveď kedykoľvek počas skúšobnej doby.
Na rozdiel od štandardnej výpovede, pri skončení v skúšobnej dobe netreba uvádzať dôvod výpovede.
Zákonník práce osobitne upravuje výpoveď počas skúšobnej doby u tehotných žien, dojčiacich žien a matiek do konca 9 mesiaca po pôrode.
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s týmito zamestnankyňami iba písomne a vo výnimočných prípadoch, ktoré nijako nesúvisia s tehotenstvom a materstvom. Táto výpoveď musí byť teda dostatočne odôvodnená, inak je neplatná.
Formálne náležitosti výpovede počas skúšobnej doby
Výpoveď v skúšobnej dobe vyžaduje dodržanie nasledujúcich formálnych náležitostí:
- Písomná forma predstavuje základnú podmienku platnosti.
- Výpoveď musí obsahovať presné označenie zamestnávateľa.
- Výpoveď musí obsahovať presné označenie zamestnanca.
- Výpoveď musí obsahovať prejav vôle skončiť pracovný pomer.
- Výpoveď musí obsahovať dátum vyhotovenia.
- Výpoveď musí obsahovať podpis oprávnenej osoby.
Pokiaľ nie je splnená niektorá náležitosť, výpoveď v skúšobnej dobe je neplatná. Navyše je nutné výpoveď doručiť. Druhej strane sa doručuje spravidla aspoň 3 dni pred dňom skončenia v skúšobnej dobe.
Doručenie výpovede
Spôsob doručenia výpovede je pri skončení pracovného pomeru kľúčové. Zákonník práce presne stanovuje pravidlá doručovania písomností v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnávateľ má povinnosť doručiť výpoveď zamestnancovi do vlastných rúk.
Zákon umožňuje niekoľko spôsobov doručenia výpovede. Primárne sa doručenie uskutočňuje priamo na pracovisku, kde zamestnanec vykonáva svoju prácu. V prípade neúspešného doručenia na pracovisku môže zamestnávateľ pristúpiť k doručeniu na adresu zamestnanca.
Legislatíva zároveň pripúšťa doručenie výpovede na akomkoľvek inom mieste, kde bude zamestnanec zastihnutý. Okrem toho povoľuje doručenie doporučenou zásielkou cez niektorú z poštových služieb, a to v prípade, že nie je možné iné doručenie.
Pri doručení poštovou službou platí, že zásielka je odoslaná na poslednú známu adresu zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk.
Zamestnanec môže doručiť výpoveď zamestnávateľovi na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Doručenie výpovede zamestnávateľovi alebo zamestnancovi sa považuje za ich povinnosť. Splnia ju vo viacerých prípadoch:
- pri prevzatí výpovede zamestnávateľom alebo zamestnancom
- pri vrátení výpovede poštovou službou späť zamestnávateľovi alebo zamestnancovi po neúspešnom doručení
- pri zmarení doručenia výpovede konaním alebo opomenutím zamestnávateľa či zamestnanca
- pri odmietnutí prevzatia výpovede zamestnávateľom alebo zamestnancom
Nedodržanie zákonných podmienok doručenia výpovede môže spôsobiť neplatnosť celého právneho úkonu, preto je dobré venovať doručeniu náležitú pozornosť a dodržať všetky formálne náležitosti.
Nárok na dovolenku v skúšobnej dobe
Pracovnoprávne predpisy na Slovensku zaručujú zamestnancom v skúšobnej dobe rovnaké práva na dovolenku ako ostatným zamestnancom. Tento nárok vyplýva priamo zo Zákonníka práce a nemožno ho obmedziť ani vylúčiť.
Základná výmera dovolenky predstavuje najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Zamestnanci starší ako 33 rokov alebo zamestnanci, ktorí sa nepretržite starajú o dieťa, majú nárok na päť týždňov dovolenky. Existujú aj ďalšie výnimky. Nárok na osem týždňov dovolenky majú títo zamestnanci:
- pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec podľa osobitného predpisu
- vysokoškolský učiteľ
- výskumný a umelecký pracovník verejnej alebo štátnej vysokej školy
- zamestnanec s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť, vedeckú činnosť, výskumnú činnosť alebo vývojovú činnosť na vybraných pracoviskách, ktoré určuje zákon
Výpočet nároku na dovolenku v skúšobnej dobe sa realizuje pomerne k odpracovanému času. Za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru vzniká zamestnancovi nárok na jednu dvanástinu ročnej dovolenky.
Zamestnanec má nárok na dovolenku v skúšobnej dobe po odpracovaní aspoň 60 dní v kalendárnom roku. V prípade, že zamestnanec neodpracoval v kalendárnom roku 60 dní u daného zamestnanca, jeho dovolenka sa počíta podľa odpracovaných dní – za každých 21 odpracovaných dní má nárok na jednu dvanástinu ročnej dovolenky.
Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aj v prípade, že nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, a to za predpokladu, že tieto podmienky do konca kalendárneho roka alebo do konca pracovného pomeru splní.
Proces čerpania dovolenky v skúšobnej dobe podlieha štandardným pravidlám. Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky po dohode so zamestnancom, a to podľa plánu dovoleniek. Zamestnávateľ berie ohľad aj na oprávnené záujmy zamestnanca.
V prípade skončenia v skúšobnej dobe má zamestnanec nárok na finančnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Táto náhrada sa vypočíta z priemerného zárobku zamestnanca.
PN v skúšobnej dobe
Zamestnanec má v skúšobnej dobe nárok na PN a zároveň môže ukončiť pracovný pomer, ak je práceneschopný.
Nárok na PN v skúšobnej dobe
Zamestnanec má nárok na PN v skúšobnej dobe rovnako ako každý iný zamestnanec. Počas prvých 10 dní vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ, následne Sociálna poisťovňa. Doba PN sa nezapočítava do skúšobnej doby.
Výška náhrady príjmu počas práceneschopnosti v skúšobnej dobe sa odvíja od vymeriavacieho základu zamestnanca:
- Prvé tri dni práceneschopnosti predstavuje náhrada príjmu od zamestnávateľa 25 % denného vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého do desiateho dňa sa náhrada príjmu od zamestnávateľa zvyšuje na 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Po desiatom dni vypláca náhradu Sociálna poisťovňa. Ide o tzv. nemocenskú dávku, a to vo výške 55% denného vymeriavacieho základu.
- V kolektívnej zmluve je možné ustanoviť náhradu príjmu až do výšky 80 % vymeriavacieho základu.
Zamestnanec musí dodržiavať liečebný režim stanovený lekárom aj počas skúšobnej doby. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Pri porušení liečebného režimu môže zamestnávateľ odňať náhradu príjmu.
Rovnaké oprávnenie má aj Sociálna poisťovňa pri vyplácaní nemocenských dávok po desiatom dni práceneschopnosti.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas PN
Zákonník práce poskytuje zamestnávateľovi pomerne široké možnosti pri skončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby. Na rozdiel od bežného pracovného pomeru, kde je zamestnanec chránený pred výpoveďou počas práceneschopnosti, v skúšobnej dobe táto ochrana neplatí.
Zamestnávateľ môže pristúpiť k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas PN, aj keď je zamestnanec práceneschopný, pričom nemusí uvádzať žiadny dôvod skončenia.
Pracovná zmluva na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú je možné vykonať najviac dvakrát počas dvoch rokov.
Opätovne dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú
Pri opätovne dohodnutom pracovnom pomere na dobu určitú platia prísne pravidlá:
- maximálne dva roky trvania
- najviac dve predĺženia v rámci dvoch rokov
- musí existovať objektívny dôvod
Tieto pravidlá majú zabrániť zneužívaniu reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú a chrániť zamestnancov pred neistotou v pracovnoprávnych vzťahoch.
Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú
Pracovná zmluva na dobu určitú končí uplynutím dohodnutej doby. Môže skončiť aj:
- výpoveďou
- dohodou
- skončením v skúšobnej dobe
- okamžitým skončením
Zamestnávateľ aj zamestnanec majú k dispozícii viaceré zákonné možnosti na predčasné skončenie pracovného pomeru na dobu určitú.
Práva zamestnanca pri skončení na dobu určitú
Pri skončení pracovného pomeru na dobu určitú má zamestnanec zo zákona garantované viaceré práva, ktoré musí zamestnávateľ bezpodmienečne splniť. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok, ak oň požiada, a to do 15 dní od jeho vyžiadania.
Rovnako musí bez zbytočného odkladu vydať potvrdenie o zamestnaní, ktoré obsahuje základné informácie o trvaní pracovného pomeru a ďalšie zákonom stanovené údaje.
V deň skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi všetky finančné nároky vrátane mzdy, náhrady mzdy a ďalších plnení vyplývajúcich z pracovného pomeru.
Osobitnou položkou je finančná náhrada za nevyčerpanú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok v prípade, že si ju nemohol vyčerpať počas trvania pracovného pomeru. Táto náhrada sa vypočítava z priemerného zárobku zamestnanca.
Právna ochrana v skúšobnej dobe
Skúšobná doba neznamená obmedzenie základných práv zamestnanca, ktoré mu garantuje Zákonník práce a ďalšie pracovnoprávne predpisy.
Zamestnanec má nárok na minimálnu mzdu stanovenú zákonom, ktorá mu musí byť vyplácaná bez ohľadu na to, že sa nachádza v skúšobnej dobe. Táto základná mzdová garancia je nevyhnutnou súčasťou pracovnoprávneho vzťahu.
Zamestnávateľ je povinný dodržiavať princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými zamestnancami vrátane tých, ktorí sú v skúšobnej dobe. To znamená, že nesmie dochádzať k žiadnej forme diskriminácie či znevýhodňovania.
Rovnako dôležité je zabezpečenie bezpečných pracovných podmienok, ktoré musia spĺňať všetky zákonné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci.
Neoddeliteľnou súčasťou práv zamestnanca je aj ochrana jeho osobných údajov. Zamestnávateľ musí s osobnými údajmi zamestnanca nakladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov, a to aj počas skúšobnej doby.
Význam skúšobnej doby a ochrana práv zamestnanca
Skúšobná doba predstavuje kľúčové obdobie v pracovnoprávnom vzťahu, počas ktorého majú obe strany možnosť vzájomne sa spoznať a vyhodnotiť svoje očakávania. Pre zamestnanca je to príležitosť overiť si reálne pracovné podmienky, náplň práce a firemné prostredie.
Zamestnávateľ môže počas tohto obdobia posúdiť pracovné schopnosti, zručnosti a celkový prístup zamestnanca k práci.
Napriek tomu, že skúšobná doba umožňuje jednoduchšie ukončenie pracovného pomeru, všetky ostatné práva a povinnosti zostávajú v plnej miere zachované.
Publikované: 16. 06. 2025, Aktualizované: 05. 07. 2025
Prinášame články na zaujímavé témy, ktorých cieľom je poskytnúť čitateľom tipy a rady pre riešenie každodenných záležitostí. Okrem finančných tém sa venujeme tiež recenziám a odporúčaniam. Aj keď nám záleží na kvalitnom obsahu, príspevky majú len informačný charakter.
