Pracovný pomer na dobu určitú – rozdiel oproti dobe neurčitej

Pracovný pomer je základom fungovania trhu práce a jeho právna úprava je jadrom pracovného práva. Existuje v dvoch formách – na dobu určitú a na dobu neurčitú. Rozdiely medzi nimi sú značné a ovplyvňujú tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov.

Pracovný pomer na dobu určitú sa dá uzatvoriť na dobu maximálne dva roky, pričom je možné ho predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Pracovný pomer na dobu neurčitý sa uzatvára na neurčitý čas v zmysle Zákonníka práce.


Obsah článku


Pracovný pomer na dobu určitú a neurčitú

Pracovný pomer začína platnosťou dohodnutého dňa nástupu do práce, ako stanovuje § 46 Zákonníka práce. V praxi sa rozlišuje pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú, ktorého trvanie je definované:

  • priamym časovým udaním, ako napríklad počet týždňov, mesiacov
  • stanovením konkrétneho kalendárneho dňa, ako napríklad dátumom
  • inými spôsobmi, ako napríklad obdobím vykonávania dohodnutých prác s prechodným charakterom (napríklad zástup zamestnanca počas materskej dovolenky)

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom aj pracovný pomer na kratší pracovný čas a taktiež pracovný pomer na dobu neurčitú bez časového obmedzenia.

Spravidla sa najskôr uzavrie zmluva na dobu určitú, teda na rok či dva, a v prípade obojstrannej spokojnosti sa už ďalšia zmluva uzavrie na dobu neurčitú. Samozrejme je možný aj opätovne dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú, avšak s určitým obmedzením.

Pracovná zmluva na dobu určitú

Väčšina zmlúv na dobu určitú sa uzatvára na jeden rok. Najdlhšie obdobie, na ktoré je možné túto dobu stanoviť, sú dva roky. Pracovná zmluva na dobu určitú sa dá predlžovať, avšak nikdy viac ako 2-krát za dva roky.

Pracovná zmluva na dobu určitú na viac ako 2 roky sa dá uzavrieť len v špecifických prípadoch, ako sú zastupovanie (napríklad počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky), sezónne práce alebo práce dohodnuté v kolektívnej zmluve, prípadne situácie, kde je potrebné zvýšiť počet zamestnancov na nie viac ako 8 mesiacov v roku.

V rovnakých prípadoch je možný opätovne dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú.

Základný rozdiel medzi zmluvou na dobu určitú a na dobu neurčitú spočíva najmä v stanovení časového obdobia, na ktoré je zmluva uzatvorená, a presným dátumom ukončenia pracovného pomeru. Možnosť skúšobnej doby v pracovnom pomere môže byť zahrnutá alebo nie, podľa dohody strán.

Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú končí dňom uvedeným v pracovnej zmluve. Okrem toho je skončenie pracovného pomeru na dobu určitú možné aj výpoveďou pred dátumom skončenia pracovného pomeru. Doba určitá neznamená, že zamestnanec nemá istotu dlhšieho pracovného pomeru.

Základný rozdiel medzi zmluvou na dobu určitú a na dobu neurčitú spočíva najmä v stanovení časového obdobia, na ktoré je zmluva uzatvorená, a presným dátumom ukončenia pracovného pomeru. Možnosť skúšobnej doby v pracovnom pomere môže byť zahrnutá alebo nie, podľa dohody strán.

Pracovná zmluva na dobu neurčitú

Okrem pracovného pomeru na dobu určitú sa môže uzatvoriť aj pracovná zmluva na dobu neurčitú, čo vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 1 Zákonníka práce.

Podľa tohto zákonníka sa pracovný pomer považuje za dohodnutý na neurčitý čas, ak v pracovnej zmluve nie je výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.

Pracovný pomer je taktiež uzatvorený na neurčitý čas v prípade, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovná zmluva na dobu neurčitú je pre zamestnanca výhodnejšia ako zmluva na dobu určitú, pretože po skončení skúšobnej doby sa stáva zamestnancom, s ktorým sa počíta dlhodobo. To je dôležité napríklad aj v prípade, ak si zamestnanec plánuje vziať hypotéku alebo vyššiu bezúčelovú pôžičku v banke.

Z pohľadu banky je zmluva na dobu neurčitú istejšia, nakoľko sa predpoklad, že zamestnanec bude mať príjem nielen počas jedného či dvoch rokov, ale dlhodobo. Nezamestnaní, resp. ľudia pracujúci na dohodu či so zmluvou na dobu určitú sú v očiach banky viac rizikovejší.

Ak ich banka odmietne a potrebujú pôžičku, často sa obracajú na nebankovky s menej výhodnými podmienkami ale benevolentnejšími kritériami ako napríklad Quatro pôžička.

Výhody a nevýhody pracovného pomeru na dobu určitú

Pracovný pomer na dobu určitú má svoje výhody a nevýhody pre obe strany, zamestnávateľa aj zamestnanca. Je dôležité, aby si obe strany zvážili všetky aspekty pred uzatvorením zmluvy.

Výhody:

  • Flexibilita pre zamestnávateľa: Doba určitá umožňuje reagovať na dočasné potreby pracovnej sily, sezónne práce, zastupovanie zamestnancov, atď. Niekedy sa tieto potreby riešia aj dohodou o vykonaní práce.
  • Zníženie rizík: Zamestnávateľ má nižšie záväzky voči zamestnancovi v porovnaní s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú.
  • Možnosť skúsenosti: Pre zamestnanca je to príležitosť vyskúšať si prácu v danej oblasti a zistiť, či mu vyhovuje.
  • Krátkodobý záväzok: Vhodný pre tých, ktorí hľadajú krátkodobé pracovné príležitosti.

Nevýhody:

  • Neistota zamestnania: Zamestnanec nemá istotu, či mu bude pracovný pomer predĺžený.
  • Obmedzený prístup k benefitom: Zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu určitú nemusia mať nárok na všetky benefity, ktoré ponúka zamestnávateľ (napr. dovolenka, odstupné).
  • Nižšia motivácia: Zamestnanec môže mať nižšiu motiváciu pracovať naplno, ak vie, že jeho pracovný pomer sa blíži ku koncu.
  • Administratíva: Pre zamestnávateľa je to spojené s administratívnou záťažou pri predlžovaní zmluvy.

Maximálna dĺžka trvania pracovného pomeru na dobu určitú je 2 roky s možnosťou predĺženia maximálne 2-krát v rámci dvoch rokov.

Výhody a nevýhody pracovného pomeru na dobu neurčitú

Pracovný pomer na dobu neurčitú je pre mnohých ľudí ideálnou formou zamestnania, pretože ponúka vysokú istotu a stabilitu. Avšak, pre zamestnávateľov môže byť menej flexibilný a nákladnejší. Je dôležité, aby si obe strany zvážili všetky aspekty pred uzatvorením zmluvy.

Výhody:

  • Vysoká istota zamestnania: Zamestnanec má istotu, že jeho pracovný pomer potrvá, kým ho sám nevypovie alebo nedôjde k jeho skončeniu z iných dôvodov podľa Zákonníka práce.
  • Prístup k benefitom: Zamestnanci s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú majú nárok na všetky benefity, ktoré ponúka zamestnávateľ (napr. dovolenka, odstupné, stravné lístky).
  • Vyššia motivácia zamestnancov: Zamestnanec s vedomím stability má tendenciu pracovať s väčšou motiváciou a zodpovednosťou.
  • Stabilná pracovná sila: Pre zamestnávateľa je to príležitosť budovať stabilnú a skúsenú pracovnú silu.

Nevýhody:

  • Nižšia flexibilita pre zamestnávateľa: Zamestnávateľ má sťažené možnosti ukončiť pracovný pomer v porovnaní s pracovnou zmluvou na dobu určitú.
  • Vyššie náklady: Zamestnávateľ má vyššie záväzky voči zamestnancovi s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú.
  • Zložitejšie ukončenie: Pre zamestnanca je zložitejšie ukončiť pracovný pomer, ak si to rozmyslí.
  • Možnosť stagnácie: Zamestnanec sa môže uspokojiť s istou prácou a nehľadať možnosti profesného rastu.

Pracovný pomer na dobu neurčitú môže skončiť z rôznych dôvodov, napr. výpoveďou zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, dohodou o skončení pracovného pomeru, skončením skúšobnej doby, atď.

Pracovný pomer na dobu neurčitú je pre mnohých ľudí ideálnou formou zamestnania, pretože ponúka vysokú istotu a stabilitu. Avšak, pre zamestnávateľov môže byť menej flexibilný a nákladnejší.

Čo musí obsahovať každá pracovná zmluva?

Podľa Zákonníka práce musí každá pracovná zmluva obsahovať tieto podstatné náležitosti:

1. Druh práce:

  • Označenie druhu práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
  • Stručná charakteristika práce, ktorá umožňuje jej bližšie určenie, teda náplň práce.

2. Miesto výkonu práce:

  • Obec, časť obce alebo inak určené miesto, kde má zamestnanec prácu vykonávať.
  • V prípade práce na viacerých miestach je potrebné ich všetky uviesť.

3. Deň nástupu do práce:

  • Deň, kedy má zamestnanec nastúpiť do práce.

4. Mzdové podmienky:

  • Ak nie sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, musia byť uvedené v pracovnej zmluve.
  • Patria sem: výška mzdy, termín výplaty mzdy, splatnosť mzdy, a ak je to možné, aj forma mzdy (hotovosť, bankový prevod).

Okrem podstatných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj tieto pravidelné náležitosti:

  • pracovný čas
  • doba práce (určitá alebo neurčitá)
  • výmeru dovolenky
  • dĺžku výpovednej doby
  • stravovanie
  • odmeňovanie
  • ochranné pracovné prostriedky
  • zákaz konkurencie
  • zodpovednosť za škodu

Pracovná zmluva musí byť uzatvorená písomnou formou. Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca s pravidelnými náležitosťami, ak nie sú dohodnuté v pracovnej zmluve. Je dôležité, aby si obe strany pred uzatvorením pracovnej zmluvy prečítali jej obsah a aby boli s ním oboznámené.