Odpracované roky na dôchodok – čo sa počíta a koľko rokov sa musí odpracovať?

S pribúdajúcimi rokmi je čoraz dôležitejšie plánovať svoju budúcnosť. Jedným z najdôležitejších aspektov tohto plánovania je odpracovaná doba, ktorá môže byť základom bezpečného dôchodku.


Obsah článku


Pre tých, ktorí dlhé roky pracovali, môže byť akumulácia dôchodkových rokov neoceniteľným prínosom pri plánovaní odchodu do dôchodku. Tento článok sa bude zaoberať tým, čo znamená pojem odpracované roky na dôchodok a ich význam v dôchodkovom systéme.

Čo sa počíta do odpracovaných rokov do dôchodku?

Súčasný vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy je 64 rokov. Tento vek sa však v budúcnosti zvýši. Pre poistencov narodených po roku 1966 bude ich dôchodkový vek určený 5 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku a zavedený rozhodnutím Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Je preto kľúčové, aby občania zvážili tieto faktory pri rozhodovaní sa, ako voliť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, pretože politické rozhodnutia ovplyvnia aj budúci vývoj dôchodkového systému.

Výška dôchodku je zákonite tým vyššia, čím dlhšie človek pracuje. Po odpracovaní minimálne 15 rokov a dosiahnutí dôchodkového veku má každý nárok na starobný dôchodok. Ak však poistenec dosiahol dôchodkový vek v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, na vznik nároku na starobný dôchodok stačí 10 rokov dôchodkového poistenia.

Dĺžka dôchodkového poistenia zahŕňa aj čas strávený vzdelávaním po ukončení povinnej školskej dochádzky, napríklad na odborných, stredných a vysokých školách. Toto obdobie sa hodnotí do 31. decembra 2003 a overuje sa učňovským vysvedčením, maturitným vysvedčením, vysokoškolským diplomom alebo potvrdením školy s uvedením dĺžky štúdia.

Štúdium získané po 31. decembri 2003 sa berie do úvahy len v tom prípade, ak si poistenec dobrovoľne prispieval na dôchodkové poistenie.

Obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie do 31. decembra 2003 a bude zohľadnené pri určovaní sumy dôchodku. Aby sa však štúdium uznalo, je potrebné predložiť doklad o ukončení. Ak tak nebude urobené, budú tieto roky z výpočtu dôchodku vylúčené.

Od 1. januára 2004 už stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie nie je predmetom dôchodkového poistenia a nezohľadňuje sa pri výpočte výšky dôchodku. Jednotlivci sa však môžu rozhodnúť, že po dovŕšení 16 rokov budú platiť dobrovoľné príspevky, ktoré sa potom zohľadnia pri výpočte ich dôchodku. Okrem toho je možné platiť príspevky spätne za obdobie štúdia, napríklad počas odchodu do dôchodku.

Koľko rokov musím odpracovať, aby som mal/a nárok na dôchodok?

Dôchodok poskytuje jednotlivcom stabilný príjem po skončení ich pracovného života. Je to forma finančného zabezpečenia, ktorá pomáha udržať si životnú úroveň počas dôchodkového veku. Na to, aby mal človek nárok na dôchodok, však musí mať odpracovaný určitý počet rokov. Koľko rokov musí človek odpracovať, aby mal nárok na dôchodok?

Odpracované roky do dôchodku znamenajú počet rokov, počas ktorých zamestnanec pracoval pre organizáciu a prispieval do dôchodkového systému. Je to obdobie, ktoré sa zohľadňuje pri výpočte výšky dôchodku, ktorý jednotlivec dostane po odchode do dôchodku.

Táto služba môže zahŕňať prácu na plný aj čiastočný úväzok, ako aj všetky obdobia dovolenky alebo neprítomnosti, ktoré sa považujú za oprávnené na príspevky na dôchodok.

Pojem odpracovaných rokov sa líši v závislosti od konkrétneho dôchodkového plánu a jeho pravidiel a predpisov. Vo všeobecnosti sa vyžaduje minimálny počet odpracovaných rokov, aby mal zamestnanec nárok na plný dôchodok.

V závislosti od plánu sa môže pohybovať od 10 do 15 rokov. Dĺžka odpracovaných rokov má vplyv aj na výšku dôchodku, ktorý bude jednotlivec dostávať. Zvyčajne platí, že čím dlhšia je odpracovaná doba, tým vyššia je výška dôchodku.

V niektorých prípadoch môže zamestnanec odísť do dôchodku skôr, ak nazbieral určitý počet rokov dôchodkového poistenia. Ide o tzv. predčasný odchod do dôchodku, ktorý je často spojený so znížením výšky dôchodku.

Zápočet odpracovaných rokov na dôchodok

Zápočet odpracovaných rokov na dôchodok ovplyvňujú rôzne faktory. Ako sa určuje výška dôchodku v prípade osoby, ktorá bola viackrát práceneschopná alebo má chronické ochorenie a blíži sa jej odchod do dôchodku?

Výška dôchodkovej dávky seniora sa určuje podľa dĺžky jeho zamestnania a zdaniteľného príjmu dosiahnutého počas jeho kariéry. V dôsledku toho sa pri výpočte dôchodku každý rok počnúc rokom 1984 hodnotí na základe zdaniteľného príjmu do roku, ktorý predchádzal veku odchodu do dôchodku.

V prípade, že poistenec je práceneschopný a poberá nemocenské dávky, jeho vymeriavací základ za toto obdobie sa zníži. V dôsledku toho bude nižší aj jeho osobný mzdový bod na výpočet dôchodkovej dávky. Napriek tomu sa obdobie pracovnej neschopnosti bude stále zohľadňovať pri určovaní výšky dôchodku.

Ktoré roky sú dôležité pre výpočet dôchodku?

Dôchodok je cenná finančná dávka, ktorú jednotlivci dostávajú po odchode do dôchodku na pokrytie svojich životných nákladov. Vypočítava sa na základe rôznych faktorov vrátane počtu odpracovaných rokov. Ktoré roky sú dôležité pre výpočet dôchodku?

Obdobím dôchodkového poistenia je:

  • povinné dôchodkové poistenie
  • dobrovoľné dôchodkové poistenie
  • výkon služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
  • poberanie invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, ak invalidný dôchodok priznala a vypláca Sociálna poisťovňa
  • dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie t. j. obdobie, kedy mala fyzická osoba prerušené poistenie, kedy bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku
  • obdobie získané pred 1. januárom 2004 ako doba zamestnania a náhradná doba
  • stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie ukončené do 31. decembra 2003

Vo všeobecnosti sa dôchodkové roky vzťahujú na obdobie, počas ktorého jednotlivec pracoval a prispieval do dôchodkového fondu. Tieto roky sa zvyčajne počítajú od prvého dňa zamestnania až do dátumu odchodu do dôchodku.

Je potrebné poznamenať, že príslušné roky na výpočet dôchodku môžu byť ovplyvnené aj prípadnými zmenami v predpisoch alebo právnych predpisoch týkajúcich sa dôchodkového plánu. To môže ovplyvniť vek odchodu do dôchodku, počet potrebných odpracovaných rokov a vzorec výpočtu.

Kalkulačka na výpočet dôchodku

Spôsob výpočtu dôchodku nie je zložitý, existuje na to jednoduchý vzorec. Či už je človek zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, výpočet dôchodku zostáva rovnaký.

Najprv sa za každý rok dôchodkového poistenia vypočíta osobný mzdový bod. Ten sa potom vykráti počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou 16,4764. V kalkulačke na výpočet dôchodku si vie každý vypočítať, na aký dôchodok má nárok.

Výpočtový vzorec pozostáva z troch údajov:

  • priemerného osobného mzdového bodu (POMB)
  • súčtu odpracovaných rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok a odpracovaných rokov (ODP)
  • aktuálnej dôchodkovej hodnoty (AHD)

Tieto údaje sa vynásobia, aby sa získala výška dôchodku. Okrem toho možno do tohto výpočtu zahrnúť aj všetky ostatné sporenia, v ktorých si človek šetril počas svojej kariéry.

Ak má poistenec nárok na starobný dôchodok, hoci len na jeden deň, výška jeho dôchodku sa určí výpočtom základnej sumy dôchodku ku dňu vzniku nároku. Základná suma sa potom zvýši o sumu dôchodku za obdobie po vzniku nároku na dôchodok, od ktorej sa odpočítajú obdobia, ktoré sa do zvýšenia dôchodku nezapočítavajú. Tento výpočet sa vykoná súčtom OMB vynásobených ADH.

K pôvodnej sume dôchodku sa pripočíta percentuálne zvýšenie dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok. Toto zvýšenie bude predstavovať pol percenta za každých celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia po vylúčení všetkých období, ktoré sa do zvýšenia nezapočítavajú.

Do výpočtu dní, za ktoré sa má toto zvýšenie zaplatiť, sa nezapočítavajú zostávajúce dni. Ak je počet dní medzi vznikom nároku na dôchodok a aktuálnym dátumom nižší ako 30, zvýšenie o 0,5 % sa neposkytuje. Zvýšenie o 6 % sa poskytne za celých 365 dní.

Kedy pôjdem do dôchodku?

Pri odchode do dôchodku je jedným z najdôležitejších faktorov počet odpracovaných rokov. Ide o dĺžku obdobia, počas ktorého jednotlivec pracoval a prispieval do dôchodkového systému, čo určuje, kedy bude mať nárok na odchod do dôchodku a poberanie dôchodkových dávok.

Otázka teda znie: Koľko rokov musím odpracovať, aby som mal nárok na dôchodok? Kedy pôjdem do dôchodku? Odpoveď sa líši v závislosti od dôchodkového plánu, do ktorého je človek zaradený. Vo všeobecnosti však väčšina dôchodkových plánov vyžaduje minimálne 10 až 25 odpracovaných rokov, aby mohol jednotlivec odísť do dôchodku a poberať dávky.

Presný počet rokov závisí aj od veku odchodu do dôchodku stanoveného dôchodkovým plánom. Niektoré plány umožňujú predčasný odchod do dôchodku so zníženými dávkami, zatiaľ čo iné majú stanovený normálny vek odchodu do dôchodku, zvyčajne od 60 do 65 rokov.

Napríklad, ak má dôchodkový plán stanovený normálny vek odchodu do dôchodku 65 rokov a vyžaduje aspoň 20 odpracovaných rokov, jednotlivec musí odpracovať 20 rokov a mať aspoň 65 rokov, aby mohol poberať dôchodkové dávky v plnej výške.

Určenie veku odchodu do dôchodku môže byť náročné, najmä vzhľadom na rastúci trend jednotlivcov, ktorí pracujú po dosiahnutí tradičného veku odchodu do dôchodku. Pri určovaní dôchodkového veku a plánovaní budúceho odchodu do dôchodku však treba zohľadniť niekoľko faktorov:

  1. Po prvé, zvážiť svoju finančnú situáciu. Má človek na dôchodok našetrené dostatočné úspory? Má nejaké iné zdroje príjmu, napríklad investície alebo dôchodkový plán manžela/manželky? Je veľmi dôležité, aby mal človek jasnú predstavu o svojich finančných potrebách počas dôchodku a o tom, koľko musí nasporiť, aby dosiahol svoj želaný životný štandard.
  2. Po druhé, zohľadniť svoje zdravie a celkovú pohodu. Zatiaľ čo niektorí jednotlivci sa môžu z finančných dôvodov rozhodnúť pokračovať v práci aj po dosiahnutí dôchodkového veku, iní toho nemusia byť fyzicky alebo psychicky schopní. Je dôležité zvážiť svoj zdravotný stav a to, ako môže ovplyvniť schopnosť človeka pracovať, keď sa blíži dôchodkový vek.
  3. Nakoniec je dobré zamyslieť sa nad svojimi osobnými cieľmi a plánmi na dôchodok. Má človek na mysli konkrétny vek, kedy chce odísť do dôchodku? Existujú aktivity alebo koníčky, ktorým sa chce venovať počas dôchodku? Aj tieto faktory môžu pomôcť určiť ideálny vek odchodu do dôchodku.

Záverom možno konštatovať, že počet odpracovaných rokov potrebných na odchod do dôchodku sa líši v závislosti od dôchodkového plánu a veku odchodu do dôchodku. Pri určovaní veku odchodu do dôchodku je nevyhnutné zvážiť finančnú situáciu, zdravotný stav a osobné ciele.

Včasné plánovanie a sporenie na dôchodok môže tiež pomôcť zabezpečiť pohodlný a bezstresový dôchodok v budúcnosti.

Dôchodkové sporenie

II. pilier, známy aj ako starobné dôchodkové sporenie, je popri I. pilieri kľúčovou súčasťou slovenského dôchodkového systému. Prihlásením sa do II. piliera sa časť platieb odvádza na individuálny dôchodkový účet, ktorý spravuje klientom zvolená dôchodková spoločnosť (DSS) a na ktorý dohliada Sociálna poisťovňa.

Výhody dôchodkového sporenia v II. pilieri:

  • časť povinných odvodov sa stáva osobným vlastníctvom klienta
  • riziko je rozdelené medzi dva piliere – dôchodok od štátu (I. pilier) a dôchodok z úspor klienta v DSS (II. pilier)
  • úspory v II. pilieri sú predmetom dedenia – v prípade smrti budú mať na ne nárok určené oprávnené osoby alebo dedičia 
  • pri doživotnom dôchodku je 7-ročná garancia výplaty dôchodku  

Po vstupe do II. piliera sa povinné dôchodkové príspevky vo výške 18 % rozdelia na dve časti, ako je uvedené v časti o príspevkoch na dôchodkové sporenie. V dôsledku toho bude dôchodca dostávať príjem z dvoch rôznych zdrojov.

Počiatočná časť bude pochádzať z I. piliera a bude ju rozdeľovať Sociálna poisťovňa s príslušnými zrážkami. Druhá časť bude pochádzať z II. piliera a bude sa líšiť v závislosti od výšky zaplatených príspevkov, ich hodnoty a zvoleného spôsobu poberania starobného dôchodku z programu sporenia.

Kedy dostanem prvý dôchodok?

Štandardná zákonná lehota na vybavenie žiadosti o dôchodok je 60 dní, pričom za určitých mimoriadnych okolností sa môže predĺžiť až na 120 dní. Jedná sa napríklad o situácie, kedy človek pracoval v zahraničí, komunikácia s nositeľom súčinnosti z iného štátu v takom prípade trvá o niečo dlhšie.

Prípady, keď poisťovňa nedodržala obe lehoty na vybavenie žiadosti o dôchodok, sa v súčasnosti riešia urýchlene.

Človek, ktorý si kladie otázku, kedy dostane prvý dôchodok, sa v každom prípade musí pripraviť na to, že bude čakať minimálne 2 až 3 mesiace, kým mu peniaze prídu na účet. Peniaze budú vyplatené spätne od vzniku nároku na poberanie dôchodku.