Prenos daňovej povinnosti – čo to je a kedy sa uplatňuje

prenos daňovej povinnosti

Prenos daňovej povinnosti, známy aj ako reverse charge, je mechanizmus v systéme DPH, ktorý presúva daňovú povinnosť z dodávateľa na odberateľa tovaru alebo služby. To v praxi znamená, že dodávateľ na faktúre neuvedie DPH, a teda odberateľ je povinný daň vypočítať, priznať a odviesť sám.


Obsah článku


Dôležité je poznamenať, že prenos daňovej povinnosti sa netýka všetkých platiteľov DPH. Existuje viacero výnimiek, kedy sa daňová povinnosť prenáša aj na neplatiteľov DPH.

Prenesenie daňovej povinnosti

Prenesenie daňovej povinnosti sa uplatňuje v rôznych situáciách. Medzi najčastejšie patria:

  • Dodanie vybraných tovarov a služieb v tuzemsku: Patria sem napríklad kovový šrot, emisné kvóty, nehnuteľnosti, stavebné práce, poľnohospodárske produkty, mobilné telefóny a integrované obvody.
  • Dodanie tovaru z iného členského štátu EÚ: V tomto prípade sa prenesená daňová povinnosť uplatňuje pri dodaní tovaru s hodnotou nad 10 000 €.
  • Prijatie služby zo zahraničia: Prenesená daňová povinnosť sa uplatňuje pri prijatí služieb z tretích krajín (mimo EÚ) bez ohľadu na ich hodnotu.

Dôležité výnimky:

Prenesenie daňovej povinnosti sa netýka:

  • Platiteľov DPH, ktorí nie sú registrovaní pre DPH v tuzemsku (napr. platitelia DPH v inom členskom štáte EÚ).
  • Nepodnikateľov (fyzické osoby, ktoré nepodnikajú).

Dôsledky prenesenia daňovej povinnosti:

  • Odberateľ je povinný uviesť DPH v daňovom priznaní a odviesť ju na účet daňového úradu.
  • Odberateľ si nemôže odpočítať DPH z prijatého plnenia.
  • Dodávateľ nie je povinný uviesť DPH na faktúre.

Prenesená daňová povinnosť je komplexná téma s rôznymi pravidlami a výnimkami. Pre podrobnejšie informácie sa odporúča preštudovať si zákon o DPH alebo sa obrátiť na daňového poradcu.

Prenos daňovej povinnosti – § 69

Paragraf 69 zákona o DPH definuje prenos daňovej povinnosti pri dodaní vybraných tovarov a služieb v tuzemsku.

Pre uplatnenie prenosu daňovej povinnosti podľa paragrafu 69 musia byť splnené nasledovné podmienky:

  • Dodávateľ aj odberateľ musia byť platiteľmi DPH.
  • Dodávateľ musí na faktúre uviesť informáciu o prenose daňovej povinnosti.
  • Odberateľ musí v daňovom priznaní uviesť DPH z prijatého plnenia a odviesť ju na účet daňového úradu.

Tento typ prenosu sa uplatňuje pri dodaní vybraných tovarov a služieb medzi platiteľmi DPH. Zoznam týchto tovarov a služieb je uvedený v § 69 ods. 12 písm. a) až j) zákona o DPH. Medzi najvýznamnejšie kategórie patria:

  • Poľnohospodárske plodiny (napr. obilniny, olejnaté semená, olejnaté plody)
  • Kovy a kovové predmety (napr. kovový šrot, železo, hliník)
  • Mobilné telefóny a integrované obvody
  • Stavebné práce a stavby
  • Dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou (ak je služba inštalácie alebo montáže stavebnou prácou)

Pri uplatnení prenosu daňovej povinnosti dodávateľ tovaru alebo služby na faktúre neuvedie daň z pridanej hodnoty. Odberateľ tovaru alebo služby je potom povinný vypočítať si daň z pridanej hodnoty a odviesť ju do štátneho rozpočtu.

Prenos daňovej povinnosti má viacero výhod:

  • Znižuje administratívnu záťaž pre dodávateľov. Dodávatelia nemusia odvádzať daň z pridanej hodnoty a taktiež nemusia podávať kontrolný výkaz.
  • Znižuje riziko daňových podvodov. Vďaka prenosu daňovej povinnosti je odberateľ tovaru alebo služby motivovaný skontrolovať, či je dodávateľ skutočne platiteľom DPH.
  • Zlepšuje cash flow pre dodávateľov. Dodávatelia dostanú zaplatené za dodaný tovar alebo službu bez nutnosti čakať na vrátenie DPH od štátu.

Prenos daňovej povinnosti má však aj nevýhody:

  • Zvyšuje administratívnu záťaž pre odberateľov. Odberatelia musia sami vypočítať daň z pridanej hodnoty a odviesť ju do štátneho rozpočtu.
  • Môže viesť k sporom medzi dodávateľmi a odberateľmi. V prípade nesprávneho uplatnenia prenosu daňovej povinnosti môže dôjsť k sankciám zo strany daňového úradu.

Pred uplatnením prenosu daňovej povinnosti je dôležité, aby sa dodávateľ aj odberateľ oboznámili s jeho pravidlami a podmienkami.

Zahraničná faktúra s DPH – účtovanie

Účtovanie zahraničnej faktúry s DPH závisí od typu dodania a od toho, či je platiteľ DPH registrovaný v tuzemsku alebo v inom členskom štáte EÚ.

Najčastejšie sa uskutočňuje účtovanie zahraničnej faktúry s DPH v týchto prípadoch:

  • Dodanie tovaru z iného členského štátu EÚ platiteľovi DPH v tuzemsku
  • Dodanie služby zo zahraničia platiteľovi DPH v tuzemsku
  • Dodanie tovaru z tretej krajiny platiteľovi DPH v tuzemsku
  • Dodanie služby z tretej krajiny platiteľovi DPH v tuzemsku

Pri účtovaní zahraničnej faktúry s DPH je dôležité správne identifikovať miesto dodania. Platiteľ DPH si môže odpočítať DPH z prijatého plnenia len vtedy, ak je splnených viacero podmienok. Odporúča sa preštudovať si zákon o DPH a príslušné usmernenia Finančnej správy SR.


Účtovanie zahraničnej faktúry s DPH je pre mnohých podnikateľov či firmy každodennou realitou. V súčasnej dobe, kedy sú čoraz viac previazané podniky medzi sebou a cezhraničné obchodné aktivity sú bežnou záležitosťou, je nevyhnutné mať znalosť o tom, ako sa účtuje faktúra z krajiny, ktorá nie je členom našej DPH zóny.

V tomto procese zohráva dôležitú úlohu aj predfaktúra. Predfaktúra nie je daňový doklad, slúži ako informačný doklad pre odberateľa o cene tovaru alebo služby a o výške DPH.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že všetky zahraničné faktúry s DPH sa účtujú takmer rovnako ako domáce. Vychádza sa zo štandardných účtovných pravidiel a upravuje to hlavne európska smernica DPH. Podstatný rozdiel je v tom, že pri zahraničnej faktúre sa musí dodržať niekoľko ďalších kritérií.

Na faktúre je nevyhnutné obsiahnuť údaje o daňovom identifikačnom čísle a sídle spoločnosti a tiež informácie o dátume vzniku danej transakcie. Potrebné je tiež dodržať formálne požiadavky na faktúru danej krajiny, ako napríklad formát čísla faktúry.

Ďalším dôležitým krokom je správne zúčtovanie DPH zahraničnej faktúry v účtovníctve. Ak ide o krajiny mimo EÚ, musia sa dodržiavať pravidlá pre dovoz tovaru alebo služieb.

Čo je daňová povinnosť?

Daňová povinnosť je právna povinnosť daňovníka zaplatiť daň štátu. Vzniká na základe zákona o dani z príjmov a závisí od rôznych faktorov, ako napríklad od typu príjmu, výšky príjmu a daňového domicilu daňovníka.

Daňová povinnosť sa skladá z dvoch zložiek:

  • Vyrubenie dane: Daňový úrad vyrubí daň daňovníkovi na základe daňového priznania alebo iného dokladu.
  • Platba dane: Daňovník je povinný zaplatiť vyrubenú daň do termínu splatnosti.

Daňová povinnosť sa môže týkať fyzických aj právnických osôb. Fyzické osoby platia daň z príjmov fyzických osôb (DPFO), právnické osoby platia daň z príjmov právnických osôb (DPPO).

Existuje viacero typov daní, napríklad:

  • Daň z príjmov: Daň z príjmu sa vyrubuje na základe zdaniteľných príjmov daňovníka.
  • Daň z pridanej hodnoty (DPH): DPH je daň, ktorá sa vyrubuje pri dodaní tovaru a služieb.
  • Daň z nehnuteľností: Daň z nehnuteľnosti sa vyrubuje na základe vlastníctva nehnuteľnosti.
  • Daň z motorových vozidiel: Daň z motorového vozidla sa vyrubuje na základe držby motorového vozidla.

Daňová povinnosť je dôležitou súčasťou daňového systému. Daňové príjmy štátu sa používajú na financovanie verejných služieb, ako sú napríklad školstvo, zdravotníctvo a infraštruktúra.


Daňová povinnosť je jedným zo základných pilierov fungovania štátu. Predstavuje povinnosť fyzických a právnických osôb odvádzať štátu časť svojich príjmov alebo majetku formou daní. Daňový systém je komplexný súbor pravidiel a predpisov, ktoré definujú, kto je daňovníkom, aké dane a v akej výške je povinný platiť, ako aj termíny a spôsoby platenia daní.


Dôležitosť daní pre fungovanie štátu je nesporná. Daňové príjmy tvoria majoritnú časť štátneho rozpočtu, z ktorého sa financujú dôležité oblasti ako napríklad:

  • Verejné služby: Školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, infraštruktúra (cesty, mosty, železnice), verejná doprava, bezpečnosť a ochrana poriadku.
  • Podpora ekonomiky: Podpora podnikania, investície do výskumu a vývoja, inovácie.
  • Prerozdelenie bohatstva: Financovanie sociálnych programov pre znevýhodnené osoby.

Dodržiavanie daňovej povinnosti je preto dôležité pre udržanie stability a prosperity štátu. Daňové úniky a daňové podvody predstavujú vážny problém, nakoľko znižujú príjmy štátu a ohrozujú financovanie dôležitých oblastí.

Okrem priameho financovania verejných služieb plnia dane aj dôležité regulačné funkcie. Napríklad, daň z príjmu fyzických osôb môže motivovať ľudí k vyššej pracovnej aktivite a produktivite. Daň z pridanej hodnoty môže zasa ovplyvňovať spotrebiteľské správanie a štruktúru výdavkov.

Daňový systém by mal byť spravodlivý a transparentný. Daňovníci by mali mať jasno v tom, aké dane a v akej výške sú povinní platiť. Daňová správa by mala byť efektívna a mala by bojovať proti daňovým únikom a daňovým podvodom.

Dôležitá je aj informovanosť daňovníkov o ich daňových povinnostiach. Daňovníci by mali mať k dispozícii všetky potrebné informácie o daniach a mali by mať možnosť obrátiť sa na daňovú správu s otázkami a požiadavkami o pomoc.