Kto je to pokurista a aké sú jeho právomoci?

V rámci svojej podnikateľskej činnosti vstupujú podnikatelia, či už ako fyzické alebo právnické osoby, do vzťahov s inými subjektmi. Pri uskutočňovaní jednotlivých právnych úkonov môže konať sám podnikateľ, v prípade právnickej osoby môže konať štatutárny orgán, prípadne iné osoby na základe plnej moci alebo prokúry. Čo znamená prokúra a ako sa dá splnomocniť alebo odvolať prokurista?

---

Obsah článku

---

Čo je to prokúra?

Prokúra je najbežnejšou formou zastupovania podnikateľa na základe splnomocnenia. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony súvisiace s prevádzkou podniku, a to aj v prípadoch, keď by sa inak vyžadovalo osobitné plnomocenstvo.

Prokúra však nie je generálnou plnou mocou a právne úkony, ktoré nesúvisia s prevádzkou podniku, sú z jej rozsahu vylúčené. Konkrétny rozsah splnomocnenia môže byť stanovený v spoločenskej zmluve alebo dvojstrannou dohodou medzi podnikateľským subjektom a splnomocnencom.

V prípade potreby možno vymenovať niekoľko prokuristov súčasne. V takom prípade však musí byť určený spôsob ich konania – buď jednotlivo, alebo so súhlasom všetkých prokuristov, alebo aspoň dvoch z nich.

Udelenie prokúry je veľmi účinný spôsob, ako uľahčiť konateľovi spoločnosti vykonávanie bežných úloh súvisiacich s prevádzkou podniku. Tiež bude mať viac času na dôležité úlohy, napríklad na nápady na podnikanie. Prokurista má široké právomoci na vykonávanie všetkých potrebných úloh, a preto je dôležité zveriť túto funkciu vhodnej osobe, ktorá bude konať v najlepšom záujme spoločnosti.

Kto je prokurista

Prokurista je osoba poverená spoločnosťou na vykonávanie všetkých právnych úkonov spojených s prevádzkou podniku, aj keď by na nich inak bolo potrebné osobitné plnomocenstvo. Toto splnomocnenie môže byť udelené jednej alebo viacerým fyzickým osobám. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu.

Pokiaľ nie je v samotnom udelení prokúry uvedené inak, prokurista nemôže nakladať s nehnuteľnosťami alebo ich zaťažovať. V podstate možno prokuristu chápať ako osobu s obmedzeným rozsahom právomocí, ktorá je určená na zvládanie rôznych úkonov spojených s prevádzkou podniku a tým uľahčuje zaťaženiu konateľa. Už je teda celkom zrejmé, kto je prokurista.

Bežná alebo rozšírená prokúra

V oblasti obchodných činností má advokát kľúčovú úlohu pri poskytovaní dôležitého poradenstva pri rozhodovaní, vypracovávaní a vyjednávaní zmlúv a pri pomoci s dodržiavaním právnych predpisov. Existujú dve formy plnej moci:

• Bežná plná moc: Táto forma sa vzťahuje na všetky úkony súvisiace s prevádzkou podniku (okrem nakladania s nehnuteľným majetkom podniku).
• Rozšírená plná moc: Okrem toho umožňuje nakladať s nehnuteľným majetkom podnikateľa (predaj alebo hypotéka).

Funkciu prokuristu možno porovnať s úlohou konateľa v obchodnom svete, no jeho právomoci sú špecifikované na určité oblasti, konkrétne na vykonávanie právnych úkonov súvisiacich s bežným prevádzkovým priebehom podniku. Pre všetky iné rozhodnutia, ako je predaj spoločnosti alebo majetku, je potrebný osobitný súhlas.

Prokurista môže zastupovať spoločnosť v rôznych situáciách, ako je napríklad registrácia v obchodnom registri, účasť v súdnych sporoch a vyjednávanie so zákazníkmi či inými firmami.

Táto pozícia sa zvyčajne vykonáva jednou fyzickou osobou, hoci nie je nezvyčajné, že spoločnosť má viacerých prokuristov. Každý prokurista musí byť zaregistrovaný v obchodnom registri.

Dôležité je poznamenať, že prokurista nemusí byť zamestnancom spoločnosti, ktorú zastupuje, a môže konať bez nároku na odmenu alebo naopak, na základe dohodnutej odmeny. V prípade, že nie je zamestnancom, ho väčšinou viaže mandátna zmluva so spoločnosťou.

Aké sú rozdiely medzi konateľom a prokuristom?

Úloha konateľa v spoločnosti je odlišná od úlohy prokuristu, pretože každý z nich má svoje vlastné povinnosti a zodpovednosti, čo vedie k niekoľkým rozdielom medzi nimi.

1. Postavenie:

• Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti. To znamená, že koná v mene spoločnosti a navonok ju zastupuje.
• Prokurista je zástupcom podnikateľa. Nemá postavenie štatutárneho orgánu, ale môže konať v mene podnikateľa v rozsahu udelených právomocí.

2. Rozsah právomocí:

• Konateľ má všeobecné právomoci konať v mene spoločnosti. To zahŕňa všetky právne úkony, ktoré súvisia s prevádzkou spoločnosti, ako napríklad uzatváranie zmlúv, nakladanie s majetkom spoločnosti, zastupovanie v súdnych sporoch a pod.
• Prokurista má obmedzené právomoci, ktoré sú vymedzené v prokúre. Prokúra môže zahŕňať všetky úkony, ktoré sa týkajú prevádzky podniku, ale prokurista nemôže konať v mene podnikateľa v záležitostiach, ktoré sa týkajú napríklad zmeny spoločenskej zmluvy, predaja podniku alebo zaťaženia nehnuteľnosti podniku.

3. Zodpovednosť:

• Konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti porušením svojich povinností.
• Prokurista zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil podnikateľovi porušením svojich povinností.

4. Zápis do obchodného registra:

• Konateľ musí byť zapísaný v obchodnom registri.
• Prokurista musí byť zapísaný v obchodnom registri.

5. Ukončenie funkcie:

• Konateľa môže odvolať valné zhromaždenie (jediný spoločník).
• Prokuristu môže odvolať podnikateľ.

Konateľ a prokurista sú dva rôzne typy zástupcov spoločnosti. Konateľ má širšie právomoci a zodpovednosť ako prokurista. Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti, zatiaľ čo prokurista je len jej zástupcom.

Zápis prokuristu do obchodného registra

V zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka sa „prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.“

Podľa Obchodného zákonníka je udelenie prokúry účinné až po jej zápise do obchodného registra. To znamená, že funkcia prokuristu oficiálne vzniká až v deň tohto zápisu, čo umožňuje prokuristovi konať v mene podnikateľa bez ďalšej osobitnej plnej moci.

Na to, aby bola prokúra účinná voči tretím osobám, je nevyhnutný zápis do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry musí obsahovať určité zákonné náležitosti, ako sú meno a bydlisko prokuristu, spôsob, akým sa prokurista za podnikateľa podpisuje. V prípade, že je prokúra udelená viacerým osobám, aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne alebo koľko prokuristov musí konať spoločne.

Splnomocnenie a plná moc

Plná moc a prokúra sú dva rôzne nástroje na zastúpenie. Plná moc je univerzálny nástroj, ktorý sa môže použiť v rôznych oblastiach, zatiaľ čo prokúra sa používa výlučne v obchodných záležitostiach. Prokúra má v porovnaní s plnou mocou širší rozsah právomocí, ale je formálne náročnejšia na zriadenie.

Rozdiel medzi plnou mocou a prokúrou:

1. Použitie:

• Plná moc je univerzálny nástroj, ktorý sa môže použiť na zastúpenie v rôznych oblastiach, napríklad v obchodných záležitostiach, v súdnych sporoch, pri správe nehnuteľností a pod.
• Prokúra sa používa výlučne v obchodných záležitostiach na zastupovanie podnikateľa pri prevádzke podniku.

2. Rozsah právomocí:

• Plná moc môže obsahovať rôzne právomoci, ktoré splnomocniteľ (zastúpený) udelí splnomocnencovi (zástupcovi). Rozsah právomocí je v plnej moci ľubovoľne definovateľný.
• Prokúra obsahuje všeobecné právomoci na zastupovanie podnikateľa pri prevádzke podniku. Prokurista môže konať v mene podnikateľa vo všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú bežnej prevádzky podniku.

3. Formálne náležitosti:

• Plná moc nemusí mať písomnú formu, ale pre právne úkony týkajúce sa nehnuteľností sa písomná forma vyžaduje.
• Prokúra musí mať písomnú formu a musí byť zapísaná do obchodného registra.

4. Zodpovednosť:

• Splnomocnenec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil splnomocniteľovi porušením svojich povinností.
• Prokurista zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil podnikateľovi porušením svojich povinností.

Plná moc zaniká smrťou splnomocniteľa, odvolaním splnomocnencom, výpoveďou splnomocniteľa alebo zánikom právnej osoby, ktorú splnomocniteľ zastupuje. Prokúra zaniká smrťou prokuristu, odvolaním podnikateľom, výpoveďou prokuristu alebo zápisom do obchodného registra.

Druhy splnomocnenia v podnikaní

V podnikaní sa často využívajú rôzne druhy splnomocnenia na zabezpečenie plynulého fungovania a efektívneho riadenia právnych záležitostí. Medzi najčastejšie druhy splnomocnenia v podnikaní patria:

• Osobité splnomocnenie (špeciálne): Tento typ splnomocnenia obmedzuje splnomocnenca na vykonávanie konkrétnych úkonov alebo určitého druhu činností. Je často využívané pri jednorazových záležitostiach, ako sú podpisy dohôd, uzatváranie zmlúv alebo vybavovanie špecifických právnych formalít.
• Všeobecné splnomocnenie (generálne): Na rozdiel od osobitého splnomocnenia, všeobecné splnomocnenie oprávňuje splnomocnenca k vykonávaniu širokej škály právnych úkonov v mene splnomocniteľa. Tento typ splnomocnenia je často využívaný v prípadoch, keď je potrebné umožniť zástupcovi vykonávať rôzne úkony bez nutnosti opakovanej autorizácie.
• Zástupné splnomocnenie: Toto splnomocnenie je udelené zástupcovi na vykonávanie právnych činností v mene splnomocniteľa. Zástupné splnomocnenie môže byť buď osobité alebo všeobecné a je často využívané v situáciách, keď je potrebné zabezpečiť kontinuálnu zastupovať v prípade dočasnej neprítomnosti splnomocniteľa.
• Podpisové splnomocnenie: Tento druh splnomocnenia oprávňuje zástupcu k podpisovaniu určitých dokumentov alebo právnych záväzkov v mene podniku. Je nevyhnutné najmä v prípadoch, keď je podnik zastúpený viacerými osobami a je potrebné zabezpečiť, aby boli všetky podpisy na dokumentoch platné.

Tieto druhy splnomocnenia umožňujú podnikateľom flexibilne a efektívne riadiť svoje právne záležitosti a zabezpečiť, že ich záujmy sú zastupované v rôznych situáciách a podmienkach podnikania.