Schránkové firmy na Slovensku – definícia a ako ich založiť

schránkové firmy

V oblasti podnikania existuje množstvo foriem a štruktúr, ktoré môžu podnikateľovi otvoriť cestu k úspechu. Jednou z nich sú schránkové firmy, koncept, ktorý na seba v súčasnosti láka pozornosť podnikateľov a právnikov.

Aká je podstata schránkových firiem na Slovensku? Aká je ich definícia širšieho významu v podnikateľskom svete? Čo presne sú tieto často kontroverzné a podvodné firmy a aký majú potenciál?

Čo sú schránkové firmy?

Schránková firma – termín, ktorý vstupuje do diskusie so zvýšenou frekvenciou, no súčasne nesie na sebe bremeno kontroverzií. V médiách je často spojený s podvodnými praktikami a nekalými obchodnými operáciami. Sú všetky schránkové firmy nelegálne, alebo existuje aj iná stránka tohto podnikateľského modelu? A ako súvisí virtuálne sídlo s touto koncepciou?

Virtuálne sídlo nie je schránková firma

Schránkové firmy sa často zamieňajú s virtuálnym sídlom. Mnohí živnostníci a obchodné spoločnosti využívajú možnosť prenájmu adresy virtuálneho sídla, pričom fyzicky na tejto adrese nepodnikajú.

Je však dôležité rozlíšiť medzi schránkovou firmou a firmou s virtuálnym sídlom.

  • Schránková firma môže mať nejasné vlastnícke štruktúry a často sídli v „daňovom raji“.
  • Firmy s virtuálnym sídlom majú jasnú identitu a využívajú reálnu adresu na Slovensku.

Majiteľ firmy s virtuálnym sídlom využíva túto alternatívu na získanie registračnej adresy pre svoje podnikanie bez nutnosti mať vlastné sídlo. Okrem toho, prítomnosť na prestížnej adrese môže pozitívne ovplyvniť obraz spoločnosti a zvýšiť dôveryhodnosť voči zákazníkom a obchodným partnerom.

Virtuálne sídlo nie je teda len prázdna adresa, ale multifunkčný nástroj, ktorý nielenže prispieva k dôveryhodnosti podniku, ale prináša aj úsporu nákladov a ďalších benefitov, ako je centralizovaná evidencia prijatej pošty. Preto sa firmy rôznych typov radi uchýlia k výhodám virtuálneho sídla.

Definícia schránkovej firmy

Je dôležité zdôrazniť, že oficiálna definícia schránkovej firmy nie je zakotvená v legislatíve. Preto sa pri výklade pojmu schránková firma treba spoliehať na bežné používanie a konotácie, ktoré so sebou prináša.

Ako samotný názov napovedá, schránková firma:

  • je spoločnosť, ktorej podstata spočíva v existencii (iba) schránky – poštovej adresy, zvyčajne umiestnenej v daňovom raji, napríklad na Cypre
  • obvykle nemá zamestnancov a nevykonáva žiadnu aktívnu činnosť
  • zvyčajne sa v jej vedení nachádza štatutár (často označovaný ako biely kôň), pričom skutočný vlastník tejto entity je veľmi ťažko identifikovateľný

Hoci v médiách prevláda obraz nelegálnych schránkových spoločností, je dôležité poznamenať, že existujú aj legálne varianty tohto podnikateľského modelu. Napríklad holdingové spoločnosti môžu zakladať schránkové firmy za účelom daňovej optimalizácie, najmä ak pôsobia vo viacerých krajinách a snažia sa zjednotiť a minimalizovať svoje daňové povinnosti.

Avšak, nelegálne schránkové spoločnosti prevyšujú ich legálne obdoby. Tieto spoločnosti sú zakladané s úmyslom vykonávať neetické činnosti, vrátane:

  • prania špinavých peňazí (často pochádzajúcich z nelegálneho obchodu s drogami alebo zbraňami)
  • finančných podvodov, napr. daňové úniky
  • skrytia skutočného vlastníka spoločnosti v rámci verejných obstarávaní, najmä v prípade možného konfliktu záujmov

Pre zaujímavosť, pôžičky pre živnostníkov poskytujú finančnú podporu podnikateľom, ktorí ich potrebujú na rozbeh alebo rozvoj svojej činnosti. Keďže sa schránkové firmy často využívajú na účely daňových únikov alebo prania špinavých peňazí, práve tieto pôžičky môžu následne využiť na nezákonné účely. Tiež sa môžu zúčastniť verejného obstarávania, čo môže tiež skončiť podvodom.

Definícia schránková firma môže označovať legálne i nelegálne podniky. Taktiež je dôležité si uvedomiť, že schránková firma a virtuálne sídlo sú dva odlišné pojmy.

Ako založiť schránkovú firmu?

Založenie schránkovej firmy je relatívne jednoduchý a lacný proces, ktorý môže byť využitý obchodníkmi s cieľom rýchlo spustiť podnikanie. Schránková firma môže slúžiť ako forma krytia pre inú činnosť a často sa využíva na účely daňových únikov, prania špinavých peňazí alebo na obchádzanie zákonov.

Postup založenia schránkovej firmy zahŕňa nasledujúce kroky:

  1. Výber sídla firmy:
    • Adresa firmy môže byť akákoľvek, ale je kritické, aby bola reálna a fyzicky navštívitelná.
  2. Výber spoločníkov a konateľov:
    • Schránková firma musí mať minimálne jedného spoločníka a jedného konateľa, pričom môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Konateľ môže na niektoré úkony splnomocniť prokuristu.
  3. Vyhotovenie zakladateľskej listiny:
    • Dokument obsahujúci informácie o spoločnosti, ako sú názov, sídlo, predmet podnikania, základné imanie a údaje o spoločníkoch a konateľoch.
  4. Registrácia spoločnosti:
    • Predloženie zakladateľskej listiny a ďalších potrebných dokumentov na Komore živnostníkov a podnikateľov.
  5. Otvorenie bankového účtu:
    • Spoločnosť musí otvoriť bankový účet na vykonávanie svojej činnosti.
Výhody schránkovej firmyNevýhody schránkovej firmy
Jednoduché a lacné založenieMožnosť zneužitia na účely daňových únikov a prania peňazí
Možnosť skryť skutočného vlastníkaRiziko vyšetrovania zo strany štátnych orgánov

Na založenie schránkovej firmy nie je potrebné získať podnikateľské oprávnenie od ministerstva financií. Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník sa podnikateľským oprávnením rozumie oprávnenie podnikať, ktoré sa získava zápisom do obchodného registra. Schránková firma však nie je podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka, pretože nemá žiadnu skutočnú činnosť.

schránkové firmy
Založenie schránkovej firmy je síce pomerne jednoduché, no je nevyhnutné si uvedomiť jej potenciálne zneužitie na nelegálne účely. Osoby uvažujúce o zakladaní schránkovej firmy by mali vyhľadať odbornú radu, aby pochopili možné riziká a dôsledky spojené s touto formou podnikania.

Schránkové firmy na Slovensku: Najznámejšie kauzy

Schránkové firmy na Slovensku predstavujú dlhodobý problém, keďže sú často využívané na daňové úniky, pranie špinavých peňazí a obchádzanie zákonov. Niektoré z najznámejších prípadov, v ktorých sa schránkové firmy objavili, sú:

Kauza emisií (2008)

V roku 2008, keď rezort životného prostredia ovládala SNS, podpísal minister Ján Chrbet zmluvu o predaji 15 miliónov ton emisných kvót firme Interblue Group. Firma sídlila v garáži v Bratislave a mala len jedného konateľa, ktorý bol bývalým zamestnancom ministerstva životného prostredia.

Kvóty boli predané za cenu 6,05 eura za tonu, čo bola výrazne nižšia cena, ako sa predávali na trhu. Interblue Group následne emisie predala ďalej za cenu 10,5 eura za tonu, čím zarobila vyše 34 miliónov eur.

V roku 2009 začala polícia vyšetrovanie kauzy. Vyšetrovanie ukázalo, že Interblue Group bola schránková firma a že emisie boli predané na základe korupcie.

V roku 2018 Okresný súd Bratislava I uznal firmu Interblue Group vinnou z daňových únikov a odsúdil ju na trest peňažnej pokuty vo výške 10 miliónov eur.

Kauza popolček (2009)

V roku 2009 získala firma Esco Krupina od štátu za 83 miliónov eur zákazku na odvoz a likvidáciu popolčeka a škvary z troch slovenských teplární. Firma sídlila v Krupine a mala len jedného konateľa, ktorý bol bývalým zamestnancom jednej z teplární.

Zákazka bola udelená na základe verejného obstarávania, ale neskôr sa ukázalo, že firma Esco Krupina nemala žiadne skúsenosti s odvozom a likvidáciou popolčeka a škvary.

V roku 2010 začala polícia vyšetrovanie kauzy. Vyšetrovanie ukázalo, že firma Esco Krupina bola schránková firma a že zákazku získala na základe korupcie.

V roku 2018 Okresný súd Bratislava I uznal firmu Esco Krupina vinnou z korupcie a odsúdil ju na trest peňažnej pokuty vo výške 40 miliónov eur.

Kauza pandémie (2020)

V roku 2020 dostali schránkové firmy od štátu na pandemickú pomoc 24 miliónov eur. Firmy sídlili v rôznych častiach Slovenska a mali len jedného konateľa.

Pandémia koronavírusu spôsobila hospodársku krízu a štát preto poskytol podnikateľom pandemickú pomoc. Pomoc bola poskytovaná na základe verejného obstarávania, ale neskôr sa ukázalo, že schránkové firmy nemali žiadnu činnosť a že pomoc získali na základe korupcie.

V roku 2022 začala polícia vyšetrovanie kauzy. Vyšetrovanie stále prebieha.

Tieto kauzy schránkových firiem na Slovensku svedčia o tom, že schránkové firmy sú systematicky využívané na účely v rozpore so zákonom, čím spôsobujú významné finančné straty a narušajú dôveru verejnosti v štátne orgány.

S cieľom zmierniť tento problém prijala vláda Slovenskej republiky v roku 2023 protischránkový zákon. Tento právny predpis má za cieľ komplikovať proces zakladania a prevádzkovania schránkových firiem. Napriek tomu však ostáva zákon nedokonalý a stále existuje možnosť, že schránkové firmy budú využívané na nezákonné účely.