Nezamestnanosť – hľadanie perspektívy v nepriaznivej dobe

Nezamestnanosť je jedným z najvýznamnejších sociálnych a ekonomických problémov, ktorými sa mnohé krajiny zaoberajú. V dôsledku rôznych faktorov, ako sú hospodárske krízy, technologické zmeny alebo pandémie, sa mnohí ľudia ocitli v situácii, kedy stratili svoje pracovné miesta a čelia neistote ohľadom svojej profesionálnej budúcnosti.

Napriek týmto výzvam existujú spôsoby, ako sa vyrovnať s nezamestnanosťou a nájsť nové príležitosti.

Druhy nezamestnanosti

Existuje niekoľko druhov nezamestnanosti, ktoré sa líšia podľa príčin a charakteristík. Tu sú niektoré z hlavných druhov nezamestnanosti:

  • Krízová nezamestnanosť:
    • Definícia: Vyskytuje sa v období hospodárskej krízy a recesie, keď podniky zaznamenávajú pokles produkcie a obmedzujú zamestnávanie.
    • Príčina: Nízka dopytová aktivita, hospodárska nestabilita.
  • Frikčná nezamestnanosť:
    • Definícia: Krátka doba nezamestnanosti medzi zmenou zamestnania alebo hľadaním prvého zamestnania.
    • Príčina: Časové oneskorenie pri hľadaní nového zamestnania, sezónne zmeny.
  • Štrukturálna nezamestnanosť:
    • Definícia: Nastáva v dôsledku nesúladu medzi zručnosťami a kvalifikáciami nezamestnaných a požiadavkami pracovného trhu.
    • Príčina: Technologické zmeny, presun výroby, zmeny v dopyte po určitých zručnostiach.
  • Sezónna nezamestnanosť:
    • Definícia: Pracovníci sú nezamestnaní počas určitých období v roku kvôli sezónnym zmenám v dopyte po pracovnej sile.
    • Príčina: Zmeny v požiadavkách trhu spojené s ročnými obdobiami.
  • Dlhodobá nezamestnanosť:
    • Definícia: Trvá dlhší čas, kým jednotlivec nájde nové zamestnanie.
    • Príčina: Nedostatok pracovných príležitostí, nedostatočná kvalifikácia, sociálne alebo ekonomické bariéry.
  • Technologická nezamestnanosť:
    • Definícia: Spôsobená automatizáciou a pokrokom v technológii, ktorý nahradzuje ľudskú pracovnú silu strojmi a softvérom.
    • Príčina: Automatizácia, robotizácia, digitalizácia.
  • Rekreačná nezamestnanosť:
    • Definícia: Osoba sa zámerne nezamestnáva kvôli osobným alebo rodinným dôvodom, napríklad štúdiu, dočasnej pauze alebo dobrovoľnej nečinnosti.
  • Študentská nezamestnanosť:
    • Definícia: Študenti, ktorí nie sú aktívne zapojení na trhu práce z dôvodu štúdia, môžu byť považovaní za študentsky nezamestnaných.
    • Príčina: Zameranie sa na vzdelávanie namiesto práce.

Každý druh nezamestnanosti prináša určité problémy, s ktorými je potrebné sa vysporiadavať.

Nezamestnanosť ako príležitosť

Voľba kariéry môže byť príležitosťou na osobný a profesijný rozvoj. Mnohí ľudia využívajú nečakanú prestávku v zamestnaní na to, aby sa zamysleli nad svojimi cieľmi, záľubami a hodnotami. Táto sebareflexia môže viesť k novým perspektívam a pomôcť pri získavaní jasnejšieho pohľadu na budúci smer kariéry. Rozhodovanie sa o ďalšej kariérnej ceste môže jednotlivcom výrazne uľahčiť psychologický test osobnosti.

S identifikovaním silných stránok a talentov pomôže Gallup test, čím sa uľahčí výber oblasti, v ktorej má človek najväčší potenciál uspieť.

Niektorí nezamestnaní jednotlivci využívajú tento čas na zdokonaľovanie svojich zručností a odborného vzdelávania. Rekvalifikačné kurzy, workshopy a online vzdelávacie platformy ponúkajú príležitosť naučiť sa nové veci alebo zdokonaliť existujúce zručnosti, čo môže zvýšiť konkurencieschopnosť na trhu práce.

Nezamestnanosť môže byť psychicky náročná

Nezamestnanosť môže byť emocionálne náročným obdobím, a preto je dôležité vyhľadávať podporu zo strany rodiny, priateľov alebo profesionálnych sietí. Zúčastňovanie sa skupín pre nezamestnaných alebo vyhľadávanie mentorstva môže poskytnúť dôležitú podporu a rady pri hľadaní nových príležitostí.

Pre niektorých jednotlivcov môže byť nezamestnanosť príležitosťou pre začatie vlastného podnikania alebo pre pripojenie k freelancerskej komunite. Samostatným podnikaním môže človek presadzovať svoje nápady a získať viac kontrolu nad svojou profesijnou cestou.

Dôležité je byť flexibilný a prispôsobivý v čase nezamestnanosti. Hľadanie nových príležitostí môže vyžadovať otvorenosť k rôznym odvetviam, zamestnaneckým modelom alebo geografickým oblastiam. Prispôsobivosť môže byť kľúčovým prvkom pri dosahovaní úspechu v dynamickom pracovnom prostredí.

Pre niektorých jednotlivcov môže byť nezamestnanosť príležitosťou pre začatie vlastného podnikania alebo pre pripojenie k freelancerskej komunite.

Nezamestnanosť na Slovensku

Miera nezamestnanosti je priamo spojená s dostupnosťou pracovných miest, a táto dostupnosť je ovplyvňovaná mnohými faktormi. História Slovenska, resp. územia dnešnej Slovenskej republiky, svedčí o rôznych transformáciách pracovného trhu.

Najvýznamnejšími míľnikmi nezamestnanosti na Slovensku sú:

  • Prechod bývalého Československa na demokraciu v roku 1989 a nástup privatizácie
  • Vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993
  • Vstup do Európskej únie v roku 2004, čo prinieslo zvýšený záujem zahraničných investorov

Tieto udalosti formovali pracovný trh a viedli k vývoju nezamestnanosti na Slovensku v súčasnej podobe. Jedným z významných míľnikov, najmä v oblasti nezamestnanosti, bol vstup Slovenska do EÚ. Koncom roku 2003 dosiahla miera nezamestnanosti 18,4 %. Skoro každý piaty ekonomicky aktívny človek bol bez práce.

Avšak v priebehu nasledujúcich približne piatich rokov sa vďaka ekonomickým reformám, otváraniu trhu a prílevu investícií podarilo postupne znížiť nezamestnanosť na historické minimum 8,7 % v októbri 2008. To predstavuje takmer 10% pokles miery nezamestnanosti počas tohto obdobia.

Dôležitú úlohu zohrával aj lepší prístup na pracovný trh v iných členských štátoch EÚ, ktorý využili mnohí ľudia, vyberajúc si prácu v zahraničí.

Nezamestnanosť na Slovensku z pohľadu budúcnosti

Vývoj na trhu práce očakáva ovplyvnenie rastúcou automatizáciou a umelou inteligenciou. Postupný nástup robotiky a pokročilých technologických riešení môže viesť k transformácii mnohých tradičných pracovných pozícií. Nezamestnanosť tak môže narásť, ale mnohé pozícia sa môžu pretransformovať.

Práce, ktoré vyžadujú rutinné a opakujúce sa úlohy, by mohli byť nahradené automatizovanými procesmi a strojmi. Takýto vývoj by mohol mať za následok zníženie dopytu po určitých typoch pracovnej sily, no zároveň by vytváral nový dopyt po odborníkoch v oblasti riadenia a údržby týchto technológií.

Pracovníci budú pravdepodobne kombinovať rôzne zamestnania a zdroje príjmu, čo si vyžiada väčšiu mieru prispôsobivosti a podnikavosti. Tento trend môže viesť k zmene tradičných zamestnaneckých vzťahov a k väčšiemu dôrazu na osobnú zodpovednosť za kariéru a rozvoj zručností.

Podpora v nezamestnanosti

Uchádzači o zamestnanie môžu získať podporu v nezamestnanosti vo výške približne 1 230 €. Táto dávka je poskytovaná Sociálnou poisťovňou v súlade s legislatívnymi podmienkami uvedenými v zákone o sociálnom poistení.

Podpora v nezamestnanosti prináleží uchádzačovi o zamestnanie, ktorý spadá do evidencie na Úrade práce a splnil stanovené podmienky.

Medzi tieto podmienky patrí povinné alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti s minimálnym obdobím poistenia najmenej 2 roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie.

Ako sa vypočíta dávka v nezamestnanosti

Výšku podpory v nezamestnanosti je jednoduché zistiť, pretože v princípe predstavuje 50 % z hrubej mzdy. Tento pomer by mal platiť aj v roku 2024. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti za rok 2023 je 1 234,30 € (v 31-dňovom mesiaci) a 1 194,50 € (v 30-dňovom mesiaci).

Tu nie niekoľko bodov, za základe ktorých sa počíta dávka v nezamestnanosti:

  • Podľa zákona je výška dávky v nezamestnanosti 50 % denného vymeriavacieho základu. Tento vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období, a počtu dní tohto obdobia.
  • Rozhodujúce obdobie je dvojročné obdobie predchádzajúce dňu, v ktorom poistencovi vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti. Z tohto obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nebol povinný platiť poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.
  • Presnú sumu dávky v nezamestnanosti je možné vypočítať pomocou online kalkulačiek, ktoré s rôznymi parametrami do centa vypočítajú výšku dávky.
  • Na presný výpočet podpory v nezamestnanosti je potrebné zadať určité parametre, ako napríklad započítateľný príjem, jeho periodicitu (mesačný alebo ročný), obdobie, za ktoré sa počíta, a dobu bez príjmu zo zamestnania.

Pre ilustráciu môžeme uviesť príklad človeka s priemernou hrubou mzdou na Slovensku vo výške 1 304 € mesačne. V 30-dňovom mesiaci by takýto jedinec dostal dávku v nezamestnanosti vo výške 643,10 €.

Výšku podpory v nezamestnanosti je jednoduché zistiť, pretože v princípe predstavuje 50 % z hrubej mzdy. Tento pomer by mal platiť aj v roku 2024.

Poistenie v nezamestnanosti

Každý zamestnanec odvádza z hodnoty svojej práce odvody do sociálneho poistenia. Táto suma zahŕňa príspevky od zamestnanca a zamestnávateľa, avšak je dôležité poznamenať, že ide o účtovnú záležitosť, pretože v konečnom dôsledku všetko pochádza z finančných prostriedkov zamestnanca.

Celkový príspevok zamestnanca do sociálnej poisťovne predstavuje 34,6 % jeho vyprodukovanej hodnoty. Z tohto percenta ide iba 2 % do poistenia v nezamestnanosti, pričom 1 % je platené zamestnávateľom (max. 84,77 €) a 1 % zamestnancom (max. 84,77 €).

Osoba pracujúca na živnosť nemá povinnosť platiť poistenie v nezamestnanosti. Počas prvého roku živnosti sa neplatí sociálne poistenie vôbec, a následne sa platí, ale neobsahuje poistenie v nezamestnanosti.

V dôsledku toho samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si tento odvod do poisťovne neplatia dobrovoľne.

Pôžičky pre nezamestnaných sú veľkým rizikom

Nezamestnanosť často prináša aj finančné problémy a nutkanie viac si pôžičku. Pôžičky pre nezamestnaných môžu byť spojené s významným rizikom, a to z viacerých dôvodov.

Tu sú niektoré faktory, ktoré treba zvážiť:

  • Nízky príjem a nespoľahlivosť príjmu:
    • Nezamestnaní často nemajú pravidelný príjem, čo znamená, že majú obmedzenú schopnosť splácať pôžičky. Toto môže viesť k neschopnosti úplne splatiť dlh, čo má za následok ďalšie finančné problémy.
  • Vyššie úroky a poplatky:
    • Pôžičky pre nezamestnaných môžu byť spojené s vyššími úrokovými sadzbami a poplatkami na krytie rizika spojeného s pôžičkami poskytovanými ľuďom bez pravidelného príjmu.
  • Riziko zadlženia sa:
    • Nezamestnaní jednotlivci s obmedzeným príjmom môžu často zažívať ťažkosti so splácaním pôžičiek. To môže viesť k predĺženiu doby splácania a nárastu celkových nákladov na pôžičku.
  • Neférové podmienky pôžičiek:
    • Niektoré pôžičkové spoločnosti môžu využívať nezamestnanosť ako príležitosť ponúknuť pôžičky s nevýhodnými podmienkami a skrytými poplatkami.
  • Riziko podvodov a nelegálnych praktík:
    • Existuje riziko, že nezamestnaní jednotlivci môžu byť cieľom podvodov alebo nelegálnych pôžičkových schém. Je dôležité vyhýbať sa podozrivým pôžičkovým spoločnostiam a overiť si renomé poskytovateľa pôžičky.
  • Nedostatočné záruky:
    • Nezamestnaní často nemajú stabilné aktíva alebo záruky, ktoré by mohli poskytnúť na zabezpečenie pôžičky. To môže viesť k obmedzeným možnostiam získania pôžičky bez záruky.
  • Psychický šok:
    • Nezamestnanosť je sama osebe stresujúcim obdobím. Pôžičky môžu vytvoriť dodatočný finančný tlak a prispieť k celkovému psychologickému zaťaženiu.

Pred rozhodnutím o pôžičke pre nezamestnaných je dôležité dôkladne preskúmať možnosti, porovnať podmienky rôznych poskytovateľov a vážne zvážiť svoju finančnú situáciu a schopnosť splácať pôžičku. Je vhodné sa obrátiť na finančného poradcu, ktorý môže poskytnúť objektívnu radu na základe konkrétnych okolností jednotlivca.

Nezamestnanosť je bezpochyby výzvou, ale môže byť aj príležitosťou pre osobný rast a profesionálny rozvoj. S pozitívnym prístupom, odborným vzdelávaním a podporou komunity môže každý, kto čelí tejto situácii, nájsť nové cesty a perspektívy v profesijnom živote.