Výpovedná lehota je časový úsek medzi doručením výpovede a dňom skončenia pracovného pomeru. Počas tejto doby má zamestnanec povinnosť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a zamestnávateľ mu má poskytovať pracovné podmienky a mzdu. Dĺžku výpovednej doby upravuje Zákonník práce.
Obsah článku
Čo je výpovedná lehota
Výpovedná lehota je obdobie, ktoré musí uplynúť od doručenia výpovede pracovníkom alebo zamestnávateľom pred skončením pracovného pomeru. Je to doba, počas ktorej ešte platí pracovný pomer, a umožňuje zamestnancovi alebo zamestnávateľovi zorganizovať si náhradu za daný pracovný vzťah.
Výpovedná lehota sa líši v závislosti od zákonných ustanovení a môže byť stanovená v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo vo všeobecne záväzných predpisoch. Je dôležitou súčasťou procesu ukončenia pracovného pomeru a zabezpečuje, aby boli zohľadnené záujmy oboch strán.
Zákonník práce a výpovedná lehota
Výpovednú dobu upravuje paragraf 62 Zákonníka práce. Dĺžka výpovednej doby podľa paragrafu 62 je najmenej jeden mesiac, ak zákon neustanovuje inak. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
V prípade, že zamestnávateľ dáva výpoveď zamestnancovi, existujú dve minimálne dĺžky výpovednej lehoty, ktoré sú závislé od trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.
Ak je trvanie pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa kratšie ako 1 rok, minimálna výpovedná doba je 1 mesiac. V prípade, že zamestnanec má za sebou aspoň 1 rok pracovného pomeru, minimálna výpovedná lehota sa predlžuje na 2 mesiace.
Výpovedná doba sa vzťahuje nielen na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, ale aj na dobu určitú. Jej dĺžka je stanovená podľa trvania pracovného pomeru, kde platí, že čím dlhšie trval pracovný pomer, tým je aj výpovedná doba dlhšia.
V oboch prípadoch platí, že základná výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, pokiaľ Zákonník práce neustanovuje inak, teda na dva alebo tri mesiace.
Výpovedná doba zo strany zamestnávateľa
Výpovedná doba pre zamestnanca závisí aj od toho aké dôvody viedli k výpovedi. Výpovedná lehota totiž nie je vždy rovnaká a závisí od niekoľkých faktorov.
Zamestnanec môže dostať výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Dva najčastejšie dôvody sú, keď zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo ak sa zamestnanec stal nadbytočným.
Dôležitá je tiež dĺžka pracovného pomeru zamestnanca. Minimálna dĺžka výpovednej doby sa stanovuje nasledovne:
- Ak pracovný pomer trval menej ako rok, minimálna dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac.
- Ak pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej 1 rok, ale menej ako 5 rokov, minimálna výpovedná lehota je 2 mesiace.
- Ak pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej 5 rokov, minimálna výpovedná doba je 3 mesiace.
V prípade výpovede z iného dôvodu, napríklad pre porušenie pracovnej disciplíny, je minimálna dĺžka výpovednej doby 2 mesiace, ak pracovný pomer trval ku dňu doručenia výpovede najmenej jeden rok.
Ak by pracovný pomer trval menej ako jeden rok a zamestnanec a zamestnávateľ sa nedohodli inak, minimálna výpovedná doba bude jeden mesiac. Možné je tiež rozviazanie pracovného pomeru dohodou.
Výpovedná lehota zo strany zamestnanca
Zamestnanec môže podať výpoveď zamestnávateľovi z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Avšak sa pracovný pomer neukončí okamžite, skončí uplynutím zákonom ustanovenej alebo dohodnutej výpovednej lehoty. Zákonník práce a výpovedná lehota sú záväzné pre obe strany, zamestnanca aj zamestnávateľa.
Výpovedná lehota zo strany zamestnanca je minimálne jeden mesiac. Výpovedná doba zo strany zamestnanca sa predlžuje na minimálne dva mesiace, ak u zamestnávateľa zamestnanec pracuje už dlhšie ako rok.
Výpovedná doba zo strany zamestnanca začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V praxi to znamená, že ak zamestnanec podá výpoveď napríklad 21.3.2024, výpovedná doba začína plynúť od 1. 4. 2024 a končí posledný aprílový, resp. májový deň.
Počas plynutia výpovednej lehoty je potrebné dodržovať aj naďalej pracovné podmienky uvedené v pracovnej zmluve. Ak zmluva obsahuje aj možnosť ukončenia výpoveďou aj bez uplynutia výpovednej lehoty, môže sa pracovný pomer skončiť prakticky okamžite.
Zákonník práce a výpoveď
Existujú určité situácie, v ktorých zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe za ktorú sa považuje:
- doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úrazu
- pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie
- v dobe, keď je zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky
- v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku, do skončenia otcovskej dovolenky, v dobe keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky
- v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie
- v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu
Zákaz výpovede upravuje § 64 Zákonníka práce.
Výpoveď počas PN
Pri ochrannej dobe ide napríklad o výpoveď počas PN. Je to doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
Výpoveď počas PN teda nie je bežná, aj keď existujú výnimky. Zákaz výpovede sa napríklad nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo o zamestnanca na otcovskej dovolenke.
Výpoveď môže zamestnanec dostať aj pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnanca v dobe od oznámenia otcovskej dovolenky alebo na rodičovskej dovolenke.
Zákaz výpovede sa netýka ani prípadov, ak zamestnanec z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona.
Zákaz výpovede pred dôchodkom
Zákaz výpovede pred dôchodkom, ktorý by bol zakotvený v zákonníku práce neexistuje. Ak zamestnanec dostane výpoveď krátko pred nástupom do dôchodku, možno diskutovať o rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ však výpoveď nie je v rozpore so Zákonníkom práce, môže zamestnávateľ prepustiť zamestnanca aj pred dôchodkom.
Ak osoba vo vyššom veku príde o prácu a do dôchodkového veku jej zostáva menej ako dva roky, má niekoľko možností. Môže sa rozhodnúť ísť na predčasný dôchodok, ktorý je k dispozícii niektorým osobám pred dosiahnutím plného dôchodkového veku.
Ďalšou možnosťou je poberanie dávok v nezamestnanosti, ktoré môžu pomôcť dočasne finančne podporiť osobu v čase hľadania novej pracovnej príležitosti.
Najdôležitejšie je vedieť, koľko mesiacov zostáva dotyčnému k tomu, aby mohol poberať riadny starobný dôchodok. To závisí od konkrétnych podmienok a veku danej osoby.
Je vhodné konzultovať túto otázku so sociálnym alebo dôchodkovým úradom, ktorý môže poskytnúť presné informácie a poradenstvo týkajúce sa možností dôchodkového poistenia a plnenia podmienok pre získanie starobného dôchodku.
Výpoveď musí byť doručená písomne
Nezávisle na tom, či ide o výpoveď v pracovnom pomere na dobu neurčitú alebo určitú, zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, dôležitou súčasťou procesu ukončenia pracovného pomeru je povinnosť oznámiť výpoveď písomne.
V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa má za úlohu zabezpečiť jasnosť a poskytnúť dôkazy o tom, kedy a prečo bola výpoveď udelená. Je to kľúčový dokument, ktorý môže slúžiť ako dôkaz v prípade sporu. Obsahovať by mala presné informácie o dôvode a dátume, od ktorého sa pracovný pomer ukončí.
Výpoveď môže byť doručená osobne, poštou alebo kuriérom. V prípade osobného doručenia musí prevziať výpoveď zamestnanec alebo zamestnávateľ a potvrdiť to.
Ak je doručená poštou alebo kuriérom, prevzatie sa musí potvrdiť na doručenke. Dôležité je, že výpoveď musí byť doručená písomne, pretože bez toho nie je platná.
Prinášame články na zaujímavé témy, ktorých cieľom je poskytnúť čitateľom tipy a rady pre riešenie každodenných záležitostí. Okrem finančných tém sa venujeme tiež recenziám a odporúčaniam. Aj keď nám záleží na kvalitnom obsahu, príspevky majú len informačný charakter.
