Žiadosť o neplatené voľno – náhrada mzdy, vzor a odvody

V prípade, že je človek zamestnancom, môže sa ocitnúť v situácii, kedy nie je možné uplatniť nárok na mzdu alebo jej náhradu. V takejto situácii môže využiť možnosť neplateného voľna. Bez ohľadu na to, či ide o oddych, osobné záležitosti alebo nevyhnutné situácie, kvalitná žiadosť o neplatené voľno môže uľahčiť tento proces a prispieť k zachovaniu profesionality.

Tento článok prináša vzory žiadostí o neplatené voľno a pracovné voľno s náhradou mzdy. Aké dôvody by mohli poslúžiť ako opodstatnenie neplateného voľna? Ako o pracovné voľno s náhradou mzdy požiadať a kedy má naň človek nárok?

Čo je to neplatené voľno

V pracovnom prostredí sa neplatené voľno vymyká bežnému modelu dovolenky. Počas tohto obdobia, kedy človek nepracuje, nemá nárok na finančné ohodnotenie alebo inú formu mzdovej kompenzácie. Napriek tomu však zostáva zamestnancom, a to z rôznych dôvodov.

Dôvody čerpania neplateného voľna

V rámci pracovného prostredia existuje niekoľko dôvodov, prečo by zamestnanec mohol požiadať o neplatené voľno:

• tolerovaná absencia v práci
• žiadosť zamestnanca o neplatené voľno
• nezákonné konanie zamestnanca

Tolerovaná absencia a neplatené voľno v práci

Táto forma neplateného voľna v práci sa vzťahuje na situácie jasne definované v zákone. Ide o absenciu v práci, ktorá je spoločensky tolerovaná, a niekedy dokonca žiadúca. Ak zamestnanec odpracoval nadčasy, môže si uplatniť nárok na náhradné voľno.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy v prípade, že zamestnanec:

• vykonáva verejnú alebo odborovú funkciu: Zákon definuje výkon verejnej funkcie ako plnenie povinností vyplývajúcich zo špecifickej funkcie v určenom časovom období. Medzi tieto funkcie patria pozície ako poslanec NR SR, poslanec obecného alebo mestského zastupiteľstva, primátor alebo starosta.
• plní občiansku povinnosť: Ak je dôvod na čerpanie neplateného voľna v práci spojený s plnením občianskej povinnosti v zákonnej pracovnej dobe, zamestnanec má právo na voľno bez nároku na mzdu. To sa týka situácií ako svedectvo na súdne konanie, poskytovanie prvej pomoci, opatrenia proti prenosným chorobám…
• vykonáva iné úkony vo všeobecnom záujme: Existuje viacero ďalších činností, ktoré prospievajú spoločnosti a sú považované za všeobecný záujem. Sem patria aktivity ako členstvo volebnej komisie, činnosť v záchrannej službe alebo vedúceho tábora pre deti a mládež.

Žiadosť o neplatené voľno

Zamestnávateľ by mal byť ochotný vyhovieť priamej žiadosti o neplatené voľno bez nároku na finančnú odmenu zo strany schopného zamestnanca. Žiadosť by mala byť predložená v písomnej forme a s dostatočným predstihom. Jej správna administratívna štruktúra je kľúčová, rovnako ako pri ostatných pracovných dokumentoch, vrátane výpovede z pracovného pomeru.

Existuje množstvo dôvodov, prečo by zamestnanec mohol podať žiadosť o neplatené voľno, vrátane:

• vzdelávania nesúvisiaceho s výkonom práce
• osobných a rodinných dôvodov
• účasti na štrajku
• zdravotných vyšetrení

Zaobstarať si pasívny príjem môže pomôcť zamestnancovi pomôcť pri neplatenom voľne, nakoľko jeho peňaženka nepocíti až takú veľkú záťaž.

Prijatie takejto žiadosti o neplatené voľno v praxi závisí na osobitom prístupe zamestnávateľa. Efektívne riešenie náročných situácií často spočíva v správnej komunikácii a asertívnom prístupe oboch strán.

Vzor žiadosti o neplatené voľno

Žiadosť o neplatené voľno by mala obsahovať nasledujúce údaje:

• meno a priezvisko zamestnanca
• pracovná pozícia zamestnanca
• dátum začiatku a ukončenia obdobia neplateného voľna
• dôvod(y) pre žiadosť o neplatené voľno

Dôvody uvedené v žiadosti o neplatené voľno môžu byť rozmanité, ale musia byť seriózne a opodstatnené. Zamestnávateľ má právo odmietnuť žiadosť o neplatené voľno, pokiaľ považuje uvedený dôvod za neoprávnený.

Príklady dôvodov žiadosti o neplatené voľno zahŕňajú štúdium alebo vzdelávanie, ošetrenie člena rodiny, osobné alebo rodinné situácie a iné oprávnené dôvody v súlade s etickými normami.

Neplatené voľno na žiadosť zamestnanca a odvody

V dňoch, keď zamestnávateľ poskytne zamestnancovi neplatené voľno, neplatia sa za zamestnanca ani za zamestnávateľa odvody do sociálnej ani zdravotnej poisťovne.

Zamestnanec však musí sám uhradiť odvody do zdravotnej poisťovne za obdobie neplateného voľna alebo absencie, a to v plnej výške, teda 14 % z vymeriavacieho základu stanoveného zdravotnou poisťovňou (4 % za zamestnanca, 10 % za zamestnávateľa).

V dňoch, keď sa čerpá neplatené voľno na žiadosť zamestnanca, zamestnávateľ nemá povinnosť hradenia zdravotného poistenia za tieto dni. Taktiež mu prestáva platiť povinné sociálne poistenie a zamestnanec stráca nárok na stravné.

Tieto pravidlá o odvodoch a neplatenom voľne na žiadosť zamestnanca sú uvedené v:

• Zákonník práce v § 131 ods. 1
• Zákon o zdravotnom poistení v § 15 ods. 1
• Zákon o sociálnom poistení v § 149 ods. 1

Príklad: Zamestnanec s vymeriavacím základom 1 000 € mesačne si za 1 mesiac neplateného voľna musí doplatiť odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 140 €.

Doplatok odvodov pri neplatenom voľne na žiadosť zamestnanca do zdravotnej poisťovne si zamestnanec uhradí sám alebo požiada zamestnávateľa, aby mu ich doplatil.

Pracovné voľno s náhradou mzdy

Čerpanie pracovného voľna s náhradou mzdy je upravené v zákonníku práce v súvislosti s rôznymi prípadmi, kedy zamestnanec môže požiadať o pracovné voľno so zachovaním náhrady mzdy. Tieto prípady zahŕňajú:

Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení	Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné uskutočniť mimo pracovného času. Na to slúži priepustka k lekárovi.
Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom	Tehotná zamestnankyňa má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ak preventívne lekárske prehliadky nemožno vykonať mimo pracovného času.
Narodenie dieťaťa zamestnancovi	Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Úmrtie rodinného príslušníka	V závislosti od príbuzenského vzťahu zamestnanca k zosnulej osobe, má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na určitý počet dní na účasť na pohrebe a organizáciu pohrebu.
Svadba	Zamestnanec môže využiť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe.
Darovanie krvi:	Zamestnanec, ktorý daruje krv alebo iný biologický materiál, má právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na cestu, odber a zotavenie, podľa pokynov lekára.
Zlá poveternostná situácia:	Ak sa zamestnanec so zdravotným postihnutím nemôže dostaviť do zamestnania kvôli nepriaznivej poveternostnej situácii, patrí mu pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, maximálne však na 1 deň.
Sťahovanie zamestnanca:	Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade sťahovania zamestnanca s vlastným bytovým zariadením v záujme zamestnávateľa.
Hľadávanie nového pracovného miesta:	Zamestnanec má právo na pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade skončenia pracovného pomeru v dôsledku výpovede zamestnávateľa alebo dohody, na dobu maximálne 1,5 dňa týždenne počas výpovednej doby.

Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Vzor žiadosti o pracovné voľno s náhradou mzdy

Vzor žiadosti o pracovné voľno s náhradou mzdy sa obvykle koncipuje podobne ako žiadosť o neplatené voľno. Je však vhodné v nej ujasniť a zdôrazniť príslušný právny rámec, na základe ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na platené voľno.

Pri písaní vzoru žiadosti napr. o zmenu pracovnej pozície alebo vzoru reklamácie, by mala byť jasne uvedená legislatíva, ktorá upravuje práva danej osoby. To isté platí aj pri vzore žiadosti o pracovné voľno v súvislosti s daným dôvodom na voľno so mzdovou náhradou.

Dôležité je zdôrazniť, že právo na pracovné voľno s náhradou mzdy nie je len formálnym procesom, ale je zakotvené v konkrétnom právnom predpise, v zmysle § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce v platnom znení. Týmto spôsobom žiadosť o pracovné voľno získava vyššiu legitimitu a opiera sa o zákonné ustanovenia.

Voľno na pohreb

V prípade úmrtia rodinného príslušníka alebo blízkej osoby má zamestnanec právo na pracovné voľno na pohreb s náhradou mzdy v súlade s nasledujúcimi podmienkami:

• 2 dni pracovného voľna na pohreb s náhradou mzdy: Tento časový úsek sa udeľuje zamestnancovi v prípade úmrtia manžela alebo dieťaťa, s možnosťou následného voľna na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb.
• 1 deň pracovného voľna na pohreb s náhradou mzdy: Poskytuje sa zamestnancovi na účasť na pohrebe rodiča, súrodenca, rodiča alebo súrodenca manžela/manželky, prarodiča, vnuka, alebo iných príbuzných zo strany manžela/manželky, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v domácnosti. Zamestnanec má následne nárok aj na pracovné voľno na ďalší deň, ak zabezpečuje pohreb týchto blízkych osôb.

Tieto nároky zamestnanca na pracovné voľno na pohreb s náhradou mzdy v prípade úmrtia sú upravené v Zákonníku práce. Je však dôležité zdôrazniť, že niektoré spoločnosti môžu mať vlastnú politiku, ktorá presahuje tieto minimálne požiadavky. Pri nejednoznačnosti je to vhodné konzultovať s personálnym oddelením.

Ak je potrebné vybaviť žiadosť o vdovský dôchodok, bude potrebné žiadať si nárok na dovolenku alebo to riešiť v čase voľna.

Rozhodnutie poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v týchto smutných prípadoch sa zakladá na pochopení a citlivosti zo strany zamestnávateľa.